možno to vyznie divne...ale...prečo??? Na túto otázku nepoznám odpoveď...existuje vôbec???

Keď sa zamyslím, tak vidím niečo dôležité... mám priateľov, ktorí o mňa stoja. Sú pri mne. Môžem im povedať čokoľvek...viem, že ich mám okolo seba. Mám aj rodinu. No o tej by som pomlčila, lebo akosi... no prosto...je divná...aj keď ma volajú čiernou ovcou rodiny sú tu...niekto nemá ani to...

Teraz sa začína škola...teda aspoň pre mňa...skončila sa prax a začína teror...dnes som sa vrátila aj z nemocnice, kde mi lekár povedal, že môj zdravotný stav sa zhoršil...definitíne mi diagnostikoval EPILEPSIU...

Bojím sa...bojím sa tohto roka...celé to bude len o škole...maturite...krúžkoch, ktoré mám popri škole...kurzoch mimo školy...poznám len jedného človeka, ktorý ma od tohto vždy vyslobodil...ale ten je už dva a pol roka po smrti...neviem prečo som si to tak nebrala minulé školské roky...možno to bolo tým, že som maniačila na RPG...lenže teraz nebudem mať čas ani na to...včera som bola prvý krát v škole a to som už mala vstupný test...ja sa zbláznim...

Mám strach...cítim samotu a prázdnotu...prečo???prečo sa toto musí diať mne???ako viem...sú ľudia, ktorí si prejdú väčším terorom ako ja...ale ja som príliš emotívny človek a beriem si tieto veci k srdcu...ale ten strach, samota a prázdnota sú silné veci, ktoré preberajú nadomnou kontrolu...

Ľahko sa povie...pusti si niečo veselé...keď ja to nedokážem...keď raz mám depku tak je tu...a nič len tak ju nezmaže...no čo už??? ako povedal môj lekár...musím sa naučiť s tým žiť...to bude "sranda"...

 Blog
Komentuj
 fotka
mimue  20. 9. 2007 14:02
Elberetka moja

ja viem ze to nepomoze moc ale neboj bude aj lepsie ) musi raz aj tebe slniecko vybehut spoza tych chmurnych mrakov )
 fotka
sixi  20. 9. 2007 15:30
Ja som neni chora, ale mam tiez stale strach. Strach o manzela, o deti, o rodicov, proste o vsetko. Nemozem spavat, lebo ma napadaju katastroficke scenare. Tiez sa chcem toho zbavit a nedari sa mi. No mam v sebe nadej, ze raz to prejde a prestanem sa bat a zacnem zivot brat tak, ako ide. Moc som Ti nepomohla, ale nezufaj a dufaj v zlepsenie ako ja. Drzim Ti palce.
 fotka
galinka  20. 9. 2007 15:39
Ako som napísala aj Keuske - priatelia vedia pomôcť, ale nestačia na všetko... na to treba nejakú milovanú osobu, ktorá bez toho aby si musela čokoľvek povedať ťa obíjme a keď ti povie že všetko bude OK, tak ty vieš že to tak naozaj bude
 fotka
endre-silentname  22. 9. 2007 11:57
Neboj Zuzi. Za každým mrakom svieti slnko a sú ľudia, ktorí pri tebe budú vždy. Či už vonku alebo na internete ale máme ťa radi. Ver tomu. Predstav si, že sám mávam niekedy strach a pocit samoty. Je to hrozné ja viem. Budem na teba myslieť a verím, že to prekonáš.
Napíš svoj komentár