Myslím, že je načase, aby som ti napísala tento list. Aj keď viem, že si ho nikdy neprečítaš, nikdy nezistíš, čo som tým chcela povedať. Viem, že je to nemožné. Odišiel si pred piatimi rokmi a ja som to nedokázala zvládnuť.
Jedno ráno som vstala do nového a krásneho dňa. Mala som toho mnoho ako obyčajné dni. Deň skončil a ja som šla do cukrárne. Mala som toho veľa a potrebovala som dobiť energiu niečim sladkým. Vošla som dnu. Ten deň bol strašný, kúpila som si jeden Dobošový rez. Všade bolo plno no pri jednom stole som ťa videla sedieť. Videl si, že som mierne zúfala, tak si mi ponúkol nech si k tebe prisadnem. Obaja sme nemali práve najlepší deň. Ani neviem prečo verila som ti a zdôverila sa ti. Pozval si ma na zmrzlinu. Citrón čokoláda. Naša obľúbená dvojka.
Stretávali sme sa tam deň čo deň. No dni sa zmenili na týždne a týždne na mesiace. Stávali sme sa čoraz častejšie. Boli sme si viac než blízky. Spolu trávené časy boli prínosom nielen pre mňa ale aj pre teba. Pomáhali sme si. Boli sme si oporou. Keď sme sa videli tak sme oproti sebe behali a skočili si do náručia. Si bol jediný, kto mi veril, tak ako ešte nikto doteraz. Si bol jediný, kto videl moje slzy. Jediný, kto videl môj pravý smiech. Jediný, kto videl, že som totálne na dne aj keď som sa smiala. Netrebalo ti nič hovoriť a vedel si mi, že potrebujem objať. Nikdy som ťa o nič neprosila, no ty si stále vedel, že potrebujem pomoc.
No raz prišiel ten deň čo všetko zmenil. Čakal ma perný týždeň a ja ako obyčajne som potrebovala pomoc. Navrhol si, aby sme sa učili spolu. Prečo nie? Tak sme to prakticky robievali stále. Stále si mi venoval pozornosť, ktorú som ja tak nutne potrebovala. Mali sme sa stretnúť u teba. Mala som všetky veci a chceli sme pozerať film a pojedať zmrzku. Našu obľúbenú. No ja som zabudla. Ty si odišiel do večierky hneď vedľa. Neprišiel si za 10 minút. Ani za 20. Ubehla ďalšia pol hodina. A ty nikde.
Po ďalšom čase niekto zaklopal na dvere. Otvárala som ich so slovami: „Tak čo miláčku? Mali?“ No to čo som videla mi zmenilo úsmev na tvár bez mimiky. Bol tam policajt. Jeho slova: „Je mi ľúto, ale stala sa nehoda.“ Boli ako úder dýky do chrbta. Brutálna rana do života.
Nevládala som. Už je tomu 5 rokov čo si odišiel. Teda, bude to presne 31. mája. Nikdy som ťa nenechala odísť. Nedokázala som to. Vieš. Každý potrebuje osobu presne takú akou si mi bol práve ty. Bol si mi slnkom v noci, svetlom v tme, vzduch vo vákuu. Si mi anjelom strážnym. Chránil si ma. Aj keď si tu nebol. Vlastne. Je to moja vina. Držím ťa tu. Ale je čas ťa pustiť. Prepáč, že to trvalo tak dlho. No toto je len prvý krok. Ešte ma ich čaká mnoho. No už nikdy nebudem taká aká som bola. Teraz si odišiel. No ja musím nájsť, doslova, za teba náhradu. Musím, lebo neviem či budem schopná pokračovať ďalej.
No ver, že tvoj achát si nechám. Je u mňa v bezpečí a ja ho nedám z ruky. Ľúbim ťa a vždy ťa aj ľúbiť budem. Nech ti je tam dobre, kde si. Stane sa z teba anjel, ktorým si bol, aj keď si žil. Môj anjel. Neviem či zvládnem ťa nechať úplne odísť. Zatiaľ si to nemyslím. Ako som napísala. Toto je len prvý krok. A ten ďalší tak skoro nepríde.
S nikdy nekončiacou láskou
Zuzka – tvoja hviezdička (ako si ma volával)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
4
Mojko... Viem, že to máš ťažké... Vidim to na tebe každu chvilku čo sme spolu... Viem, že nikdy nepride ten okamih, kedy povieš, že Marek je minulosť... marek nikdy nebude minulosť... Napísala si to krásne, a ja viem, že od srdiečka... Tak ako Ronka, tak i ja ti budem vždy.. ved vieš čím... Dúfam, že to zvládneš, a ver, že ja budem tou, ktorá sa ti pokúdi okamžite pomôcť, keď ti to samej nepôjde... Chrobáčik, ľúbim ťa... To dobre vieš... a dpfam, že to srdiečko na krku, ti bude vždy dávať najavo, že som tu pre teba... I v tom dobrom i v zlom...
Napíš svoj komentár
vies sama.. ze sa to musi stat.. inak sa nepohnes dalej.
som tu pre teba.. a budem ta drzat vo chvilach.. ked to budes potrebovat.
zodvihnem ta, ked padnes.. nenecham ta na zemi.
verim, ze to vies.
uz chapem, preco si aka si.. a lubim ta za to.. ze si to statocne znasala tak dlhu dobu.. ale je cas.. cas, pohnut sa dalej.
som tu.. a vzdy ked ma budes potrebovat.. aj budem.
lubim ta sestricka