No jo... no jo... to som opäť ja. No musím ti povedať jednu dôležitú vec. Našla som ju. Že mi spravíš radosť a povieš, že vieš o čom hovorím. Áno presne. Ja som to vedela, že to uhádneš. Hovorím o liste čo som písala pred pár dňami.
V skratke. Písala som tam o tom, že hľadám teba v iných osobách. A našla som ju. Už som ti párkrát rozprávala o mojich priateľoch a mojich láskach. No ale teraz mi vstúpil do života jeden človek. Skôr je to mladá dáma.
O čom hovorím? Teda skôr o kom hovorím? Volá sa Danielka. Prečo o nej hovorím? No mám na to dosť veľa dôvodov.
Takže pekne poporiadku. Spoznali sme sa 6. marca 2008. No jo... je to mesiac po tom čo sme sa spoznali my dvaja neboj ja viem. Ani neviem ako dlho sme si písali na jednom z internetových chatov, no raz som jej napísala, že mi treba ísť kúpiť sukňu. Nevieš prečo všetci si pri tom myslia, že hovorím o šunke? Ja nie. Ale ta čo už? Nič.
No dosť na tom, že sme sa stretli toho 6teho marca. Šli sme do obchodu, vybrali sme pre mňa čiernu sukňu a pozreli sme sa na isté mikiny. Že neuhádneš? ... no oki tak si uhádol. Kúpili sme si ich obe. Ako sú mierne rozličné, ale fakt, že len mierne.
No ale vráťme sa k pointe. Možno raz ťa s ňou zoznámim. Ale iba ak na našom mieste. Vieš, že sa to tam opäť zmenilo? No oki ale ďalej. Čo o Danke?
No v mnohom mi ťa pripomína. Čím? Stále ma prekvapuje. Neprejde deň kedy by som s ňou neprehovorila čo ilen jedno slovíčko, alebo neprehodila jedno písmenko. Som schopná sa jej vyplakať, zveriť jej všetky tajomstvá sveta, ukázať jej všetky stránky, dobré aj zlé, svojho života. Vie o mne mnoho. Dokonca môžem povedať, že všetko. Čokoľvek sa mi podarí, idem za ňou. S čím koľvek sa potrebujem pochváliť, idem za ňou. Ak sa jej niečo nepáči, povie mi to, ale takým štýlom, akým si to podával ty. Štýlom, že moja snaha sa podarila, ale mám na viac. Štýlom, po ktorom tie slová nebolia a necítim sa menejcenná a že moja dlhá časovo náročná práca nevyšla na zmar ale je dobrá. Nie skvelá ale dobrá.
Stačí, že jej napíšem nejakú SMS, ako napríklad, keď moje zdravie vyzeralo biedne a mala som ísť na infekčné s mononukleózov, som jej napísala, že sa dva týždne neuvidíme ona neodpisovala. Asi nemala kredit. Zrazu zazvonil zdola zvonček. Keď som sa spýtala, že kto je tam, len som počula: „Vážne dva týždne?“ Hneď som vedela, že je to Danka. A takéto „prepadovky“ mi robí často. Vieš o tom, že mi to aj chýbalo? Ona by bola radšej chorá a ležala v nemocnici spolu so mnou a nie bezomňa. Aspoň ja mám ten pocit.
Juuuj, Marečku Marečku, ona mi musela vstúpiť do života. Aj keď si mnoho ľudí myslí, že odkedy ju poznám som sa zmenila (nie v dobrom slova zmysle myslené). Poznáš ma. Nezmenila som sa. Konečne som sa vďaka nej našla. Som presne taká istá aká som bola pred piatimi rokmi. Vrátila som sa k Zuzke, ktorú si tak ľúbil. No som teraz dvojmo. Spolu so Zuzkou vychádza na povrch aj Elbereth.
Včera som šla zo stretka a jedna holka sa ma spýtala, že kto je Danka? Vieš čo som jej povedala? Nie? Presne to isté, čo som hovorila o tebe. Danka, nie je nik iný ako moje druhé ja. Polovica mojej duše, o ktorú nikdy neprídem. Prečo? Pretože to nedopustím. Nikto nevstúpi medzi nás, aby nás rozdelil. Nikto.
Vieš prečo to vravím. Vieš prečo som tak závislá na ľuďoch mne tak blízkych. Vieš aké mám dôvody na svoje činy. A tak to bolo, je a bude vždy. Presne tak isto ako to teraz vie Danka.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
herminka
13. 5.mája 2008 17:42
Nechapem,ale velmi sa mi pacilo co si napisala a ako si to napisala...
2
No, mnohý by možno čakali, že po tomto pustím slzy, ako vešmi ma to dojalo, ale nie, neplačem. Dojať ma to dojalo, možno som to až tak nečakala, ale neviem prečo neviem od toho roniť slzy. Ja sa opäť len usmievam, robím to čo v podstate vždy ked som s tebou. No veď ma poznáš. Ruky sa mi ale kvalitne klepú, lebo neviem čo písať, za všetko to veľmi ďakujem Zuzka, veľmi moc, neviem či sa mám opäť rozpisovať, lebo ty vieš čo všetko by som sem musela napísať aby som Ti povedala, ako to vlastne je. Veľmi, veľmi moc ťa ľúbim, a nechcem o teba nikdy prísť. A že prečo? "Lebo priatelia ako si ty, sa jednoducho nestrácajú"...Povedala som Ti to včera, hovorím ti to dnes, a zajtra ti to tiež zopakujem... A na záver, iba... ĎAKUJEM!
Napíš svoj komentár