Vieš veľmi dobre, že po tvojej smrti mi nebolo dvakrát do smiechu. Nejednu noc som preplakala a niejeden deň premlčala. Dokonca vieš, že som si skoro vzala život. Nevládala som. Nevedela som si predstaviť svet bez teba.
Od tvojej smrti prešiel rok, druhý a ja som sa pomaličky dávala dokopy. Pomaly ale isto som začínala žiť. No v tom mi prišiel do cesty nový svet. Svet zábavy, radosti a úspechu. Hneď som sa zaregistrovala a ani som si neuvedomila ako, začalo ma pohlcovať šialenstvo zvané RPG. Nechcem ti rozprávať o tom, prečo som sa do neho pustila, či čo to vo mne vyvoláva. Ide o to, že sa mi začala písať nová kapitola v živote. V tom mojom. Reálnom.
Vieš aké vzťahy som mala doma. Vlastne, ani moc sa nezmenili. Mama si stále myslí, že má nadomnou kontrolu, ak sa vidím so sestrou desať minút do týždňa tak veľa, mamina časť rodiny ma berie ako čiernu ovcu, ktorej furt musím dokazovať, že som lepšia než ktokoľvek iný. Jediný s kým som vždy mala dobré vzťahy je môj tatko a babka. Však aj vieš prečo. No ale dobre dosť o tom a vrátim sa k pointe...
Ako som ti spomínala pred rokom sa spustila stránka s názvom Belfirin. Mala som tam svoje miesto. Vystupovala som tam ako Elbereth. Mohla by som ti písať árie čo pre mňa Elka znamená. Čo všetko so mnou prežila. Čo všetko sa jej stalo. Už od začiatku som bola dohodnutá s jedným kamarátom, že dáme jeho postavu Thomasa a moju postavu dokopy, že budú spolu, mať rodinu a tak. No čo čert nechcel rozhodol sa, že nebudú spolu hneď od začiatku. A tu sa to začína.
Nechcela som dopustiť, aby Elka bola sama. Začala som písať jeden z profilov, ktorý mi bol náramne povedomí. Písala som totiž o tebe, len s tým, že táto postava sa volala Destin Espoir. Našla som v ňom útechu, spásu, záchranu. A to nie len ako ja ale aj ako ja-Elbereth.
Písala som ho tak, že on bol pre Elku ničím a zároveň všetkým. Životom, ktorý žila a snom, ktorý snívala. Keď ho potrebovala prišiel aj z druhého konca sveta. Keď sa chcela rozprávať aj o polnoci prišiel, keď chcela len objať prišiel, keď len potrebovala vidieť jeho úsmev prišiel.
Myslela som si, že najťažšou RPGčkou bola tá, keď som sa s ním (tebou) rozchádzala. No človek sa mýli a ja som tiež len ľudská. Najťažšie to prišlo dnes hrala som tvoju smrť. Opäť som to prežívala ako keď mi prišli oznámiť, že si zomrel ty. Opäť som prežívala momenty smútku aj keď som vedela že to tak muselo prísť.
A teraz si na rade TY! JE ČAS ROZLÚČIŤ SA AJ S TEBOU !!! Možno aj ked si to ešte nechcem pripustiť, 5 rokov je dosť dlhá doba. Myslela som, že to nezvládnem. Ešte predvčerom, keď bola u mňa Danielka som jej vravela, že možno sa s tebou rozlúčim naoko ale nebude to tak. No povedala mi pár vecí, ktoré mi dodali odvahu. Takže...
MAREK MOJ MILOVANÝ A NAJDRAHŠÍ. TOTO JE UŽ ASI MOJ POSLEDNŹ LIST TEBE. NEVIEM... MOŽNO SA EŠTE ROZHODNEM TI NAPÍSAŤ NO TO BUDEM MUSIEŤ BYŤ UŽ MAXIMÁLNE ZMIERENÁ S TÝM, ŽE UŽ NIE SI SÚČASŤOU MOJHO ŽIVOTA. BUDE TO VEĽMI ŤAŽKÉ. STÁLE SI NA TEBA SPOMENIEM O TO SA NEBOJ. TY SI BOL PRE MŇA VŽDY VÝNIMOČNÝ A JEDINEČNÝ ČLOVEK, KTORÝ VEDEL, ČO MÁ KEDY POVEDAŤ. BUDEŠ MI CHÝBAŤ. NEVIEM TI POVEDAŤ AKO VEĽMI, LEBO SOM TI TO UŽ PÁRKRÁT NAPÍSALA AJ POVEDALA NA CINTORÍNE. NEPOVIEM TI, AKO VEĽMI ŤA MÁM RADA, LEBO TO VIEŠ (aspoň v to dúfam)... NATERAZ TI POVIEM LEN...
...ZBOHOM A ĎAKUJEM ZA VŠETKO...
((pre tých, ktorý nevedia o čo sa jedná... ak nerozumiete prečo a načo som to písala... nevadí... hlavne, že to viem ja...)
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
aaaach doriti to bolo ake pekne ... 5 rokov,je dlha doba co viac poviem ako to ze city su skutocne
4
Zuzka? SOm na teba hrdá, nie viac ako hrdá, som pyšná, vážim si to, že si to zvládla. Ja som vedela, že to pôjde, aj som vedela, že to dokážeš sama, aj si to dokázala! Odišiel jeden, prišiel druhý, viem čo všetko pre teba Marek znamenal, a tento list to opäť raz potvrdil. Zlatíčko, budem ti oporou, vždy a všade a to vieš. Lubim ťa.
Napíš svoj komentár
dokazali sme to.. dokazali sme ho nechat umriet v rpg..
je mi smutno.. z dvoch dovodov..
po prve preto.. ze viem, ze s tym umrela aj cast tvojej ubolenej duse..
po druhe preto..ze destin, kedze som ho prevazne hravala ja.. bol aj mne blizky.. kvoli tebe..
no zivot ide dalej.. marek potrebuje slobodu..aby jeho dusa mohla slobodne definitivne opustit tento svet a davat na teba pozor uz len odniekial z vysky.
lubim ta sestricka.. stojim pri tebe..nech sa deje co sa ma..