Tak som sa rozhodla že dnešný večer strávim zabíjaním myšlienok hudbou. Veď tie piče nie sú ani na nič iné dobré. Akurát sa mi prerýpavajú v mozgu a mne už stačilo. Vážne, ale ony ma vôbec nepočúvajú, asi mám vážne divný mozog, za iných okolností by bol už tak rozrýpaný že viac by to už ani nešlo...nenatrafali by ste ani na jednu neprerýpanú sféru, z čoho logicky vyplýva že už niet do čoho rýpať, ale na tento stav si asi ešte počkám. Asi by som mala poriadne rozmýšlať,premýšlať,zamýšlať sa aby to odišlo. Ale moje druhé ja to pravdepodobne nechce, a ja si to nechcem priznať. Asi je to vážne pravda že mám schizofréniu, pretože v mojej hlave sa deje až privela rozhovor, s privela osobami, ale aj tak stále vedú tie dve. Tie dve z jedného príbehu ktorý sa už zdal byť ukončený, a ja som čakala že časom už bude ukončený úplne. Lenže čas, och ten jebo, ten príbeh zase otvoril. A pri tom všetci v mojej hlave vedia ako nenávidím otvorené konce. Najradšej by som bola kebyže to už konečne má na konci jasnú bodku. Kludne aj výkričník, proste nejaké interpunkčné znamienko ktoré je určité, žiadnu dvojbodku ktorá značí že budú nasledovať ďalšie možnosti ktorých môže byť v tomto prípade tak minimálne s nepresným odhadom trimilión, nekonečno zase nie ale s určitosťou viem povedať že by tých možností bolo neurčito vela. Ešte aj to víno čo bolo v chladničke muselo zmiznúť, to určite schválne aby sa mi zase až tak lahko nerozmýšlalo. A možno by som mala byť rada že sa mi bude rozmýšlať s triezvym rozumom a úsudkom lepšie, lebo aj tie rozhodnutia by mali byť o to lepšie. Ale kolko kreativity mi to len uberie! Sledujúc dym vychádzajúci z cigariet a unikajúci z mojich dohryzených pier sa snažím vypnúť, aspoň moje myšlienky nech sa mi lahšie bojuje s adobom a s tou miliardou fotiek Karin, ktoré by som mala konečne dokončiť. Ale kebyže sa teraz do toho pustím tak všetky skončia čiernobielo, a aj tak by som sa zbavila len tých na ktorých Karin fajčí a pri tom sú tam aj niektoré milé portréty. Každopádne sa mi nepáči fakt že zase raz budem večer hodiny ležať v posteli a snažiť sa zabudnúť. Bože, keby to len bolo také jednoduché keď sa koniec tohto príbehu otvoril...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
