Zvláštne, pol roka čakám na istú reakciu, pol roka podlieham ukážkovému ignoru, pol roka rozmýšlam, a pol roka to bolý. A dnes, keď mi slnko páli do tváre, a ja s nadšením píšem tento ,článoček alebo ako to nazvať, že zasa raz budem meškať minimálne pol hodinu von. A s roztrasenými rukami sa snažím do seba dostať horúce len pred chvílou a na rýchlo spackané rizoto, no nejde to. Tak ako sa trasú moje ruky, tak sa trasie aj môj žalúdok, a ja s tým nemôžem nič spraviť, ani dve vodky na lačno by mi momentálne nebodli. Je to zvláštne, človek si ide prečítať nové správy a tá jedna jediná, ktorá by ho pravdepodobne mala zničiť, ho len privedie k ďalšiemu premýšlaniu. Och áno, bolesť ako ju mám rada.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár