Tak som sa tedy vybrala na svoju zastávku. Čo budem v meste sama? Sadnem si pustím hudbu a budem sedieť, je tam svetlo, to bude predsa v pohode... Aspoň som si to myslela...
Ako som tak kráčala a premýšľala čo a ako, tak som si vlastne ani neuvedomila kade ja blbá idem....Vždy som prešla na križovatke, išla cez nadchod alebo som prešla skôr ako som bola pri parku. Nikdy som nešla okolo alebo nedajbože cez park v noci sama, vždy bol niekto so mnou.. Dnes nie a ja som si to neskoro uvedomila. Pri ceste odstavené prázdne autobusy a z druhej strany len park. Akurát v tej chvíli nebolo nikto naokolo , nikto kto by pomohol ..
razu ku mne niekto z zadu pristúpil a rukou zakryl ústa, myslela som, že dostanem infarkt. Srdce mi bilo až niekde v krku a hrozne som sa bála. Neznámy bol v čiernom a evidentne opitý.Vraj sa chce len trochu pobaviť. Pustil mi ústa, ja som chcela zakričať a vtedy som dostala ranu do brucha...bolelo to , nevedela som zrazu vydať ani hlások , čo teraz ani neviem ako a studený vzduch sa mi dostal pod tričko spolu z jeho rukami. Ani som nevedela kedy mi rozopol bundu... Keď mi ale natrhol podprsenku, vzala som posledné sily a kopla som... Na moje šťastie som sa trafila... Rýchlo som sa rozbehla preč, k mojej zastávke to bolo len kúsok a našťastie tam niekto stál, tak som dobehla a keď som sa otočila nikto za mnou nešiel. Ostala som stáť a potom si sadla na sedadlo. Mala som chuť plakať a potrebovala obiať. Nemala som po ruke nikoho z mojich priateľov...
Domov som prišla zničená a zmrznutá. Celú noc so preplakala myslela čo keby .....Len pár priateĺov vie čo sa mi stalo. A tak som zistila, že sú ozajstní. Mala som štiastie v nešťastí a teraz už viem kto by ostal som mnou a počkal, kto by zobral auto a odviezol ma , kto by bol ochotní sa neučiť a ostať som mnou a komu môžem zavolať aj o tretej ráno a on dobehne a týmto ľudom ďakujem a vážim si , že ich mám....a nabudúce zavolám , tak ako môžu kedykoľvek zavolať oni mne..............
Ďakujem ......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár