Úvaha - „Nikto nie je ostrovom samým pre seba“ (E. Hemingway)

Nikto nie je ostrovom samým pre seba a ja nie som iný. Nie som ani loď ukotvená vo vyschnutom jazere.

Kto bol Hemingway a kto som ja. Som osobnosť? Som stroj, ktorý ovládajú iní? Som len nádor na pokožke spoločnosti? Toľko otázok. Toľko bádania o tom kto som. Škoda, že žiadne odpovede. Žiadne holé fakty, ktoré tvrdia, že som bádateľ po stratenom ostrove, ktorý mi patrí. Stovky konšpiračných teórii privodilo hmlisté počasie. Stratil som sa s buzolou v rukách a nie prvý raz. Stratil som sa, ale domov sa vrátiť nechcem. Načo. Veď tam ma čaká len poloprázdna skriňa. To nie je môj domov, ani časť môjho ostrova. Sever už nie je severom a juh juhom. Nič nie je ako predtým. Ani neviem, či je ostrov skutočným ostrovom. Čo tým vlastne Hemingway myslel?

Dumám a obávam sa výsmechu. Možno nie je moje myslenie správne, ale ja som nevrlý a premýšľam ďalej. Je deň. Je noc. A ja stále o ostrove. Kde je? Kde len môže byť? Stále mám pocit, že ostrov nie je ostrovom. Umocňuje ho neistota. Na žiadnej mape ostrov s mojim menom. Čo ak je ostrov len obal niečoho veľkého? Niečoho, čo sa nedá oboplávať, podkopať, ba ani odmerať? Mám na mysli lásku a priateľstvo, z časti rodinu, ale tú si nevyberáme a nie vždy rodina nesie meno rodina.

Rozoberiem najskôr lásku. Skrutkovač a kombinačky pripravené na pitvu. Bez afektovaných slov. Čo to je láska? Počul som, čítal som, ale necítil som, že láske je krásna. Tu sa mi pozastavili slová, ale myseľ ide ďalej. Moje pocity nie sú dôležité, ale niečo vám prezradím. Ľúbim. Áno aj ja som spadol do tej studne. Ľúbim to telo s chybičkami krásy. Ľúbim tých šesť strún tiahnucich sa po zvodnom krku až po panensky vymodelované boky. Zo všetkého najviac ľúbim jej hlas. Je tak nedokonale dokonalá. Jej meno však neprezradím.

Rúškom tajomstva prekryjem a prejdem k tomu, že aj priateľstvo je istý druh lásky. Každý vie, aké je priateľstvo dôležité. Priateľstvo si treba vážiť, nebrať ako samozrejmosť a upevňovať. Nie každé priateľstvo je na celý život . Nie každý priateľ je skutočným priateľom. Na jednej ruke by som zrátal tých skutočných a to by ste mi mohli dva prsty amputovať. O tom je však život. O láske, ktorá nepoláska. O priateľoch, ktorí nepodržia.
Hodnoty života sa menia a vlak, ktorý ich vezie sa utápa v peniazoch nezastaviteľnou rýchlosťou. Sám si ostrov vytvoriť nedokážem, ale po tomto som nikdy netúžil a ani nesníval. Prepáčte pán Hemingway, ale ja si pre dnešok vystačím aj sám v jednej malej bubline. Možno raz splasne, možno skôr ako si myslím a možno raz začnem veriť na lásku, priateľstvo a na ten Váš ostrov. Možno, že niekto pochopí moje myšlienkové pochody v rytme bicích, ale neočakávam to. Možno...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu