- vzdialené, no tak strašne blízke.Ponáram sa do sna, hlboko a ešte hlbšie, až kým nepocítim, že aj nebo, nekonečné na dosah, má schodisko dostupné
a schody sú tak prekvapivo nízke.
Sedím s hlavou ponorenou do dlaní a prežívam veci vzdialeno blízke,
- blízke, no tak strašne vzdialené.
Spomínam a pokúšam sa spomienkami zabudnúť na tie nesmrteľné pripomienky života, toho, čo je každodenný, čo nám ukazuje, že najbližšie veci nemôžeme vždy keď chceme dosiahnuť,
hoci nie sú nadpozemské, ale zo zeme.
Sedím s tvárou otočenou k nebu a hľadám veci blízko vzdialené
a za veci vzdialeno blízke ticho ďakujem...
Hľadám to, čo mi dáva silu ďakovať za tie chvíle života, ktoré silu berú,
vďaka ktorým pochopím, že nestojí za smútok a zúfanie nič blízke
čo sa nenávratne vzdialilo,
nič nestojí za nekonečné requiem...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár