Ako k sebe dokážeme byť s bratom milí - (ale iba 15 minút)

Zvyčajne s bratom spolu vychádzame cez ironické poznámky, podpichujeme sa navzájom a robíme si napriek(dávnejšie to boli aj také menšie bitky .No veď mnoho z vás určite vie ako to myslím .Lenže včera sme sa ku sebe správali maximálne citlivo a to fakt nechápem prečo.Ale bolo to komické

Keď čosi okolo polnoci pricupkal potichu do mojej izby, hodila som naňho pohľad typu:"Veď ty si už šiel spať!"no nepovedala som mu ani slov n mi tiež nepovedal ani jedno slovo ale vedela som o čo mu ide.Chcel ma čo najjemnejšie prinútiť opustiť počítač,lebo som asi svojimi výbuchmi smiechu (ICQ je ICQ a ešte keď máte zaujímavé debaty zrejme budila celý dom.Teda aspoň jeho, švagrinku, malého a kamaráta ktorý u nás spal .Čo už narobím, keď mi je veselo?
Sadol si presne za mňa, vzal do ruky prvú vec ktorú mal poruke (návod ako naplniť tlačiareň) a listoval si v nej,pričom nenápadne celý čas pozeral na monitor.On dobre vie čo mi lezie na nervy a toto neznášam.Tak som teda (citlivo) vypla počítač.On hlava dole-akože celý čas číta ale ten úsmev (typu-zase mi to vyšlo) bolo vidno napriek neskorej nočnej hodine.
Tak som sa rozhodla byť ku nemu tiež citlivá a citlivo ho vyhodiť z izby.Vybrala som si pyžamo,hodila ho na posteľ,postavila sa ku nej a pozerala naňho asi minútu vkuse citlivým pohľadom .Potom nenápadne zdvihol hlavu,umelo sa usmial a so slovami:"Aha,ty už ideš spať?"odišiel z mojej izby.Tak nám to obom vyšlo-to čo sme chceli a dokonca netrebalo ani slová a boli sme maximálne milí...

P.S.:Jemu to však nevyšlo na 100% .Hodila som na seba pyžamo,počkala chvíľočku kým zaspia a zase zapla comp .

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu