Prečo? Lebo som presvedčená, źe trpím určitým druhom schizofrénie. Jednoducho cez deň som v podstate v pohode, no potom večer sa cítim ako človek, na ktorého padá všetok smútok sveta. Nie sú noci akési emotívnejšie? Zrazu mám chuť písať dlhé listy a vyvolávať dávnym známym aby som s nimi upadla do melanchólie alebo na nich hodila vinu za to, že môj život ide posledné roky len do... čerta!
A štyri minúty jedna sekunda preto, lebo hudobný podmaz to poriadne násobí. Zrejme to bude degenerácia XY americkými filmovými zážitkami, dáva to človeku pocit, že dôležité veci sa môžu diať len s hudobným podmazom.
Človek ide v autobuse - nič.
Pustí si hudbu, zrazu sa cíti ako vo videoklipe.
Song končí (mimochodom práve zaznelo z nej "closing time...") a tak končím, bez akejkoľvek gramatickej kontroly čo beta readingu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A si asi lepšia v písaní o ničom ako ja