Som iba dieťa. Som iba dieťa. Som iba dieťa.
Túto vetu si opakujem stále dokola.
Som iba dieťa, čo nepozná núdzu.
Som iba dieťa, čo má život ako výhra v lotérii.
Som iba dieťa, čo sa nemá na čo sťažovať.
A predsa je mi tak na...
Občas.
Na jednej strane si tieto veci veľmi dobre uvedomujem.
Viem, že som šťastný človek. Veľmi dobre to viem. Keď som smutná, beriem to ako svoje osobné zlyhanie- preboha, keď deti v Afrike hladujú, čo sa mám ja čo sťažovať? A vždy, keď ležím unavená, nešťastná či rozzúrená v posteli a v mobile hľadám nejakú osobu, ktorej sa môžem zveriť v stručnej 160 znakovej SMS, vylučujem mená jedno po druhom. Nielen podľa toho, či tomu človeku verím alebo nie, ale aj podľa iného kritéria- tento má dosť vlastných problémov, tento ma má už za totálneho pesimistu... Zvyčajne prešvihnem písmeno Zet a ocitnem sa niekde na začiatku. Bez jediného adresáta.
Neskôr som zmenila systém. Najprv som napísala SMS, potom som náhodne prišla k nejakému menu a odoslala. Keď mi však raz neprišla odpoveď, vzdala som to. Je mi jedno, či to bolo z nedostatku kreditu alebo neochoty, ten človek tu nebol, keď som ho potrebovala, a nechcem niekomu, hockomu, dávať pocítiť nejaký nátlak.
Začala som si písať denníček. Ten mi moje občasné negatívne výlevy nevyčíta. Neviem prečo, ale mám chuť dodať: ZATIAĽ.
A tak nejako som sa prestala sťažovať. Samozrejme, nie celkom. Občas ma to chytí, a to riadne, aby som dohnala aj zameškané. Lenže potom mám z toho výčitky, akoby som zabila pápeža, a znova si mesiac dávam pozor, čo hovorím.
Nehovorím, že svoje šťastie predstieram. Ee... Väčšinu času som šťastná. Len občas príde situácia, keď sa vyskytne nejaký problém...
... Problém? Čo? Aký môže mať nejaká trápna šestnástka? Hej, znie to gýčovo. Čo by to mohlo byť? Znížené vreckové? Úmrtie akváriovej rybičky? Nulový kredit na mobile? Rodičovské? Ble... Samej mi to znie nenormálne všedne a otrepane.
Áno, už som ticho. S tými pesimistickými úvahami to nejako preháňam,
Som iba dieťa. Čo ja viem o živote? Sprosté dieťa.
Nie som dosť silná na to byť slabá.
Zase trepem. Psst...
Som iba dieťa.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
fucktherules
3. 6.júna 2010 22:08
Dokonalo chápem.
2
niektoré šestnástky a šestnástnici si toho už preliezli viac ako iné dvadsiatničky a dvadsiatnici... nie je to o veku.. a 0918 558 305
3
@majkee to si nemal robiť... priprav sa na záplavu pesimistických SMSiek okolo polnoci... buhahaha ale diki
Napíš svoj komentár