Stále ho škrie taká trauma z detstva, keď ho všetky ostatné maloleté dochucovadlá vytláčali na okraj spoločnosti, pretože najväčším bosom v tejto „kindermafii“ bol Cukor. A ona, Soľnička, má trpieť jeho správanie pre nejaké mindráky z obdobia niekde medzi plienkami a akné? To teda nie! Nechala ho... Z ich spoločného držiaka si zobrala akurát vlastnú sklenú dózu a nech sa ten hundroš o seba stará sám!
Ako tak prechádzala nočnou kuchyňou, spoza vázy s takmer zvädnutými chryzantémami počuje lomoz a hlasnú hudbu. Neodolá, aby tam nenakukla. Hneď zistí pôvodcu hluku- všetci od napoly vytlačeného citróna do čaju až po škatuľu Granka trsali na ilegálnej kuchynskej párty, alpa zadarmo pre všetkých. Do rytmu im hral DJ Špongia, ktorý skákal z jedného nedopitého pohára na druhý a tie vyludzovali trochu netypické TUC- TUC- TUC.
Soľnička sa stiahla späť za vázu. To boli časy, keď utekala z poličky a takto sa bavila... No teraz? Ísť medzi ľudí? Možno tak keď si raz do roka dopraje jarový kúpeľ v Dreze, neďalekom kúpalisku navštevovanom len miestnymi. O niečom exotickejšom, ako dovolenke v Umývačke riadu, môže len snívať.
Po obale jej skĺzlo slané zrniečko, keď myslela na svoju zašlú krásu. Keď vtom sa za ňou ozval veselý hlas: „Kto to tu je?“ Soľnička sa obzrela a hľadela rovno do tváre vyššie spomínaného Cukru. TOHO Cukru.
„A prečo tak smutne?“ spýtal sa pri pohľade na usolenú peknú tvár Soľničky. „Viete čo? Pozývam vás na drink.“ A už ju viedol kamsi do neznáma na okraj kuchynskej linky. Hneď, ako si sadli, dobehla k nim atraktívna kávová lyžička a každému naliala trochu čistej vody. Nesmeli byť veľmi pod parou, lebo by si zajtra šéf v práci hneď pri rannej zmene všimol, že z Cukru tiahne alpa.
„Na nás!“ vyhlásil fešák a nahlas si s ňou štrngol, či skôr nahlas štrngol svojou dózou o tú jej. Za iných okolností by možno zaprotestovala, no táto chvíľa mala svoje čaro. Rovno nad nimi svietilo svetlo digestoru- také romantické!
Nezaváhala ani chvíľku, keď sa jej spýtal na prechádzku po stole, hneď pristala. A ani sa nenazdala, už sa s Cukrom cukrovali priamo na obruse.
Ráno sa zobudila... Sama. Po Cukre alebo nejakom odkaze po ňom ani stopy. Bolo po dobrodružstve a náhle ju zachvátil pocit samoty. V pochmúrnych myšlienkach sa upravila (pritiahla si uzáver) a rýchlym tempom sa vydala do práce.
Okolo obeda ju ešte stále zachmúrenú našiel pri polievke Korenie. Za jedinú noc tiež pochopil, ako mu jeho polovička chýba. I keď u neho to bolo spôsobené aj nedostatkom lacnej pracovnej sily v domácnosti. Mlčky k nej podišiel a vtisol jej ako darček majoránku.
Ona neznáša majoránku! Dáva prednosť iným kvetom... Ale v tom momente jej to vôbec neprekážalo. Pretože jej bolo jasné, že sa chce ráno zobúdzať vedľa neho, a nie sama.
Hold, niektorí sú si súdení, i keby mal každý ich večer začínať stereotypnou otázkou: „Čo dávajú dnes v mikrovlnke?“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
millie
10. 3.marca 2010 08:02
Napíš svoj komentár