Deň zvaný odstreľte ma prosím-druhý diel

Dnes bola v podniku kde robí Martin, ...
Vo svojom oblúbenom podniku kam ju priviedol Adam, ..
Bolo fajn, ..

Celkom sa s Martinom bavila, ...

ale ked prechádzala okolo miesta kde sedávali s Adamom, ..

zrazu znovu videla celkom živo obraz ich dvoch, ...
ako tam sedeli, ..
ona sedela za jeho chrbtom, ...
nohy prekrížené okolo jeho pásu, ..
a rozčesávala mu vlasy, ..

znovu cítila ako boli vtedy šťastní, ...
tú harmóniu a pokoj čo pri ňom cítila, akési zvláštne pochopenie aj bez slov, ...
jej duša sa vtedy vznášala,
všetko bolo ľahké, ..
všetko bolo možné, ..

ale bola to minulosť, ..
na tom gauči nikto nesedel, ...
a on tu nebol, ..
rozhodol sa tak , ..
a ona to vedela a rešpektovala, ...
ale spomienky sa vracali, ..

hnevalo ju to lebo prinášali bolesť, ..
tak dosť, .
presunula sa dopredu za Martinom, ...
bola v pohode, ..
no aspon sa tak snažila tváriť, ..

a celkom jej to vychádzalo, ..
prezrádzali ju iba oči, ..
boli plné smútku, ..
Martin jej často vravel že má zasnívané oči, ..
naštastie netušil že jej oči iba prezrádzajú jej boj so spomienkami a smútkom, ...

potom bola zaverečná, ..
chvíľu ešte pobudli v podniku s Martinom, ...rozprávali sa kým ukončil svoju prácu, ...

potom odišli, ...
vyšli s podniku, ...
a ona sa ho len tak zo žartu opýtala či si dnes nebral slnečné okuliare, ...
samozrejme že bral a zas ich zabudol v podniku, ...
musela sa pousmiat, ...
večne ich niekde zabudne, ..

kráčali mestom, ...
nočným mestom, ...
páčilo sa jej takto kráčať, ..
ale vracali sa spomienky na tie pocity z predošlých vzťahov, ..keď tiež takto kráčala mestom, ...teda nie v noci ale aj tak, ..
bola štastná, ...

tak ako len mohla pri svojej boľavej duši byť, ...
jej štastie sa rozplynulo vo chvíľi ked jej Martin požičal mikinu lebo sa vonku ochladilo a ona mala na sebe iba tenkú košeľu, ktorá jej síce zakrývala kríže, ..ale ked zdvihla ruky aby ho objala tak sa jej vyhrnula, ...
bál sa o ňu, že prechladne, ..

bola mu vdačná, ..
ale ako si dávala mikinu na seba, ..pocítila zvláštny smútok, ...

začali sa vracať spomienky, ...
ešteže išla čochvíľa na svoju zastávku, ....
mala chuť plakať, ..
spomenula si ako Adam trval na tom že jej požičia bundu, ...
lebo sa zasa raz chabo obliekla, ...
chabo podľa neho, ..
ale dobre jej tá bunda vtedy padla, ...
bola jej veľká, ..ale bola parádne teplučká, ..
a tiež si spomenula ako jej požičal lukas mikinu ked bola prvýkrát u
nich, ...

spomienky sa vracali, ..
a ona len bojovala so smútkom, ..
keby sa dalo plakať, alebo zrevať s plných pľúc, ...
asi by to urobila, ...

tie spomienky ju privádzali do šialenstva, ...
vo chvílach keď sa mala usmievať prirodzene, sa usmievala len preto aby nebolo na nej vidno smútok, ..
sedela v autobuse, ..

a hľadela do tmy, ...
takto pred rokom bola štastne zaľúbená a vo vzťahu s Lukasom, ...

rozmýšlala kam sa za ten rok posunula a ako sa zmenila, ...


ale nedokázala si dať na tieto otázky odpovede, ..
a tak ju zas prepadol pocit že jej život nemá zmysel, ...
Áno s Martinom je štastná, ..
ale chýba jej Adam, ...
Nevedela sa s toho vymotať, ...
bolo to ako bludný kruh, ...
a ešte sa vrátila aj časť spomienok na Lukasa, ...

akoby toho nemala dosť aj bez toho, ....
ak by si ju niekto v tej chvíli splietol s cieľom teroristického, alebo mafiánskeho útoku a zastrelil by ju, ....

považovala by to za vykúpenie, ..
a asi by mu ešte poďakovala, ...
ale nič také sa nestalo,
a ona musí žiť ďalej, ...

minimálne preto že musí vrátiť Martinovi jeho vzácnu na objednávku šitú mikinu, ....

Poznámka:mená boli zmenené už v prvej časti, ...takže túto tradíciu som dodržala aj v druhej časti

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu