Deň zvaný odstreľte ma prosím

Šla mestom, a v hlave jej vírili myšlienky na minulosť, ..
Mala pocit akoby v poslednej dobe žila v minulosti, ..
Áno dala šancu Martinovi, ..ale čoraz častejšie si uvedomovala ako veľmi jej chýba Adam.
Ten vzťah skončil priskoro,
príliš skoro na to aby prestala Adama ľúbit.

Ked si tak preberala svoje bývale vzťahy, uvedomila si že on bol vlastne jediný ktorého považovala za dokonalého, a nikdy by ho neopustila, ...

Ale ako to býva on opustil ju, ..
a to príliš skoro, ..
po mesiaci, ..
zo dňa na den, ...
tušila že rozhodnutie sa rodilo v jeho mysli dlhšie, ...

ale napriek tomu sa nedokázala na neho hnevať, ...
Bola vdačná za tie chvílky ked ho aspoň na okamih zazrela na ulici, a povedali si čau, ....

Ale tieto chvílky jej prinášali okrem pocitu radosti aj krásne spomienky, ..

tie spomienky ju mučili ,
mučili pretože vedela že takéto krásne veci už nezažije, ...
aspon s Martinom určite nie, ...
martina mala rada, ...
a vedela že ju ľúbi, ..

ale napriek tomu bola smutná, ..
vedela že skôr či neskôr Martina asi zraní, ...
pretože ho nedokáže ľúbit tak ako Adama, ...

Adam to netušil ale on skutočne uchvátil jej srdce, a dušu, ...
a jej srdce zostalo u neho, ...
netušil to ale nedokázala ho prestať ľúbiť, ...

Adam to ani nesmel tušiť, ..


nechcela ho trápiť, ..
vedela že už ju neľúbi, ...

chcela aby bol štastný, ...
dúfala že stretne dievča ktoré mu nezlomí srdce, ..

v duchu ho neskutočne obdivovala, ...
chcela byť aspoň s polovice taká skvelá ako bol on, ...

bola neskutočne štastná že bola s ním, ..
o to viac bolelo ked si uvedomila že už je to minulosť, ...

všetci si mysleli že už to má za sebou, ..
a ona ich v tom nechala, ..
nemala rada ak sa niekto rýpal v jej ranách, ...

tak už dosť, ...
nemysli na neho, ...nemuč sa, ..
prebehlo jej mysľou, ..
ale bol to len chabý pokus odohnať spomienky, ktoré ju privádzali do zúfalstva.

teraz je s Martinom, ...
ten naštastie netuší že stále ľúbi Adama, ..
a nikdy mu to nepovie, ..
načo aj?
čomu by to pomohlo?

nechcela Martina trápiť, ..
dúfala že časom ho možno bude ľúbiť tak ako si zaslúži, ...

ale vedela že s ním nikdy nebude len tak ležať v tráve a pozorovať hviezdy, ..

že s ním nikdy nebude pogovať, ...

že s ním nikdy nebude preliezať v noci plot na detské ihrisko len aby sa pohojdali na hojdačke, ...

vedela že on by neprišiel na korčuliach za ňou, ...leda tak autom, ..

chýbala jej Adamova chlapčenská roztopašnosť, ...
hoci sa dokázal správať ako dospelý muž a byť oporou svojej rodine,
predsa bol stále chlapec,
jeho rotopašnosť milovala, ...
tú iskru v jeho očiach,
veselosť, ale aj smútok čo tam videla, ...
milovala jeho , ...
dúfala že to vedel vtedy, ..

že ho miluje stále, ...
nevie, ..
a nedozvie sa, ..

teraz je s Martinom,
a veľa jej toho chýba, ...
ale nerieši, ..
radšej, ..

mala chuť utiecť, ...
sama

pred sebou, ..
ale nedokázala, ...

vedela že pred sebou neutečie, ..
a tak sa rozhodla že bude s Martinom, aspon dovtedy kým jej nedá dôvod odísť, ...

keby odišla teraz , nevedela by to vysvetliť, ..
určitým spôsobom bola štastná, ..aj keď jej veľa vecí vadilo, ..

napr.aj to že väčšinou zostávala anonymná,
až do chvíle kým osoba s ktorou sa rozprával, nepoznamenala že by ju mohol predstaviť, ...

ale na takéto správanie bola zvyknutá zo vzťahu s lukasom, ...
rozmýšľala nad sebou, ..
svojím životom, ..
a zrazu nemala chuť ďalej žiť, ...

nevidela v tom žiadny zmysel, ...

aj tak jediná osoba ktorú ľúbila s ňou nebude, ...
rozmýšlala či dokáže vôbec ešte ľúbiť, ..
ale po Adamovi asi nikto nebude dosť dobrý, ..

pre ňu, ..
premýšlala, či vôbec má Adam dáke chyby, ..
vedela že dokonalí ľudia neexistujú.
ale prečo on potom tak pôsobil?
nevedla na to prísť, ..
bol príliš dokonalý, ..

počas týchto myšlienkových pochodov, prikráčala k podniku kam ju prvýkrat priviedol Adam,

a kde stretla Martina, ...
bolo tam veľa spomienok, ...
rozhodla sa ísť dovnútra, ..
pozdravila kamaráta, ...
objednala si čaj,
a chcela si sadnúť na miesto kde sedávali s Adamom, ...
bolo obsadené, ..
tak si sadla na gauč kde sedávali s Adamovou partiou, ...
kamarát priniesol čaj, ..
sedela tam a len tak spomínala, ...
nechala myšlienky voľne plynúť, ...
dúfala že jej to pomôže, ...

výsledkom bolo že keď odtiaľ po vyše hodine odišla nemyslela na nič, ...

aj tak jej už bolo všetko jedno, .či žije, alebo nie, ..
jej myseľ, duša a srdce boli prázdne, ...
bol to dokonalý deň na odstrel, ..
ale musela žiť ďalej, ...
aj keď mala pocit že zomrela už dávno, ...

POZNÁMKA:mená boli s dôvodu že by sa náhodou niekto v mojom blogu spoznal zmenené.

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu