Sedieť či stáť, ..
Na bolesť iných sa len pozerať, ...
Ako cez číre sklo vidieť bolesť priateľov, ...
Otvoriť náruč, no objať nemôcť, ...

Vidieť žiaľ, a smutnú tvár, ...
Nevedieť ani jeden vtip čo by rozosmial, ...

Cítiť prázdno a smútok v duši blízkych, ...
No nemať liek, ...

Vidieť smútok čo objíma dušu ako chlad, ...
Mať tak aspoň hrsť zápaliek, a rozohriať, ...

Dušu čo ako drevený sud kovové obruče smútku obopínajú, ...
Zažať jas v očiach čo decembrové severné more pripomínajú, ...
Rozžiariť tvár smutného klauna.

Postačí na to fauna, či flóra?
Heh to asi nebola dobrá metafora, ...

Ach ty smútok, ...
X podôb máš, ...
A presný liek nemáš, ...

Poznať ten liek hoci nie som lekár, ....
To mojím želaním je, ..

Byť tým nesmutným klaunom čo rozveselí, dievčatko zo zápalkami čo oheň zapáli, ....

Hlavne nebyť tým čo len sleduje z povzdálí.

Zatiaľ však len stojím obdaleč, otváram náruč a uši, ...
Som tu a čakám, ...

Čakám na tú chvíľu keď sklo zmizne a ja nebudem iba, ...

Obyčajný divák, ....

 Báseň
Komentuj
 fotka
shaolingirl  1. 11. 2009 02:31
krásne napísané...
 fotka
moonwalker  26. 11. 2009 16:53
hm..tak uplne chapem o com to bolo,lebo si to zazivam dost casto..v poslednej dobe..bolo to fajn
Napíš svoj komentár