V krásnych šatách, s maskou mejkapu na tvári, vo vysokých topánkach, ...
Stáť pred zrkadlom a uvažovať: Som to stále ja?
Či len maska snáď?
dieťa či dospelá?
slzy smútku zo správania rodičov za úsmev skryť, ...
veď predsa vidí kamera....
Vraví sa že po stužkovej som už dospelá.
Ale ako tomu veriť mám, keď si doma zasa ako decko pripadám?
ak prídem zvonku po jedenástej večer domov, zrazu som flandra čo sa fláka po nociach.
Všetko si zaslúžiť mám? prečo?
Ak niečo chcem, debata sa končí slovami: niečo som povedal, ....
Ale....namietnem
Skončili sme, už viac nebudem o tom debatovať.nasleduje.
Som dieťa či dospelá?
svojprávna či len nervovo labilná?
Zdravá či zrelá do blázinca?
Abstinent či alkáč?
Bude daľším mojim krokom vysoká, alebo útek z domu?
Zbláznim sa keď zostanem bývať doma?
A čo získam tým keď odídem?
samostatnosť, slobodu, alebo len veľkú osamelosť?
Abstinentom som, ..
ak by som na alkohol siahla, alkáč zo mňa bude.
Beriem lieky, ale len na kĺby.
Iných sa nedotknem.
ak sa dotknem závislá budem, ....
chcem kričať ako bláznivý blázon že chcem svoj život žiť, nielen bábkou iných byť.
Chcem kričať s plných pľúc že nie som dokonalá, a mrzí ma ak niekoho znovu a znovu sklamem, ... ale že to som ja, ... a ja chcem život žit podľa seba, ...
Môžeš ma milovať, môžeš ma nenávidieť, .....
Ale nebuď hluchý, nebuď nemý, ... zámerne.
Neignoruj, nepodceňuj, ..prosím
Rodičia, mám vás rada ale slová ktoré vypúšťate občas s úst bodajú ako ostré nože priamo do srdca.
Snažím sa slzy skryť, ..už mi to veľmi úspešne ide. Veď,
Načo je dobré aby ste videli ako veľmi to bolí keď ma nazvete v návale zlosti flandrou čo sa fláka po nociach a môjho priateľa starým capom čo ma manipuluje? načo?
načo máte vidieť žeuž teraz som jednou nohou v blázinci? že som na pokraji nervového zrútenia? že sa smejem lebo tak nikto nevidí môj smútok? že sa smejem aby ľudia nejatrili znovu rany ktoré sa hoja? Načo máte vidieť ako veľmi ma ničí keď sa mi vyhrážate že keď urobím to či ono tak ma vyrazíte z domu?
načo.
Mám chuť revať od zúfalstva, od šialenstva, ..
Unikám, no pred sebou nedokážem ujsť.
Budem vás o pár rokov všetkých schopná vnímať?
nebudem príiš omámená antidepresívami a sedatívami na to aby som vôbec spoznala kto na mňa hovorí?
Stačí, .. dosť.
Bolesť zmizni.
Nie neprechádza.
Hlas môjho druhého schizfrenického ja mi vraví:
Mám chuť ožrať sa do nemoty aby ma už nikto nevzbudil,
Mám chuť pomýliť si tabletky na spanie s lentilkami a zjesť ich aspoň "tonu".
Á v kúpeľni vidím aj žiletku, . a v kuchyňi nože.
Sú tak krásne ostré.
Len chytiť a urobiť jeden či dva krásne rezy, alebo jednu či dve krásne bodné rany.
Tíško odísť.
A predtým povedať všetkým že ich ľúbim a nech sa netrápia ničím čím ma zranili, že všetko odpúšťam, ...
Len moje zatiaľ nezbláznené, psychicky nezrútené ja vraví že by to ničomu, nikomu nepomohlo.
Nechcem zraniť.
nie tých ktorých mám rada a ktorého milujem, ..
Ešte je skoro.Veľmi skoro odísť.
aj keď pravda je taká že už som tu vôbec nemusela byť.
nie je to prvýkrát čo takto rozmýšlam.
Vtedy som silu našla, daľej ísť.
Ale kde ju mám brať teraz?
čím som staršia tým je to ťažšie.
Nie, .. nie dajte tú fľašu preč.
Ja vážne nebudem.
Aj to cígo dajte do kelu.
NEBUDEM! NEROZUMELI STE? !
ZMIZNITE S TýM SVINSTVOM!
JA NECHCEM BYŤ ZÁVISLÁ!
Chcem žiť , čistá byť a zároveň sa nezblázniť.
Chcem milovať viac ako doteraz, ...
Chcem vídať ľudí ktorých nazývam priateľmi, ...
Chcem cítiť bolesť keď spadnem a oškriem si koleno, lebo si v tej chvíli uvedomím že som schopná ešte vnímať, radosť keď sa niekomu z mojich priateľov podarí hoci i maličkosť, a lásku keď sa pozriem na svojho priateľa, a znovu a znovu si uvedomím ako veľa pre mňa znamená.
Nie tentokrát už nie.
Naši mi ho nevezmú.
Nedonútia ma rozísť sa s ním.
Needonútia.
Ja už nechcem byť osamelá, izolovaná.
A
Preto známy či neznámi, mnou priateľom volaný,
usmiaty či zamračený,
ver si čomu chceš,
vrav filozoficky, učene či nezmyselne, ...
pravdu či milosrdné lži, ..
Len príď a buď to stále ty, ...
Príď, otváram náruč a srdce, ...
Ber ma takú aká som a nečakaj viac.
Samota bolí, ...
Ignorácia tiež, ...
Nie som dokonalá, možno som svojhlavá, a hnusná, ....
Ale aj tým že ma budeš nenávidieť mi urobíš službu, ...
Pretože aj to že ma nenávidíš znamená že ma neignoruješ.
Nie som dieťa, no podľa rodičov ani dospelá.
Uviazla som kdesi uprostred?
A čo je na tom zvláštne?
Pýtam sa.
Veď predsa by som mala byť na to zvyknutá nie?
Veď celý život som kdesi uprostred.
Nezapadám medzi ľudí v mojom veku, no ani medzi starších či mladších.
Skoro celý život žijem mimo skupín, partií, ..
večne sama blúdiac, sama za seba, ...
hľadajúc priateľov, ..a uvedomujúc si ich vzácnosť.
Ľudia mám vás všetkých rada.
ďakujem za všetko, a teším sa keď vás znovu všetkých uvidím, ....
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
shaolingirl
8. 12.decembra 2009 18:50
depresívne ale dobré...
Napíš svoj komentár