Občas pochybujem.
O sebe samej,o tom či je môj chalan pre mňa vhodný,a aj o tom či ho ešte lúbim,..
Ja viem asi to nie je správne takto pochybovať,..
Je to skvelý chalan.
Ale občas mi lezie na nervy ako ma neustále skúma,a hľadá čo by sa na mne dalo vylepšiť.
Vraví že som krásna.
Krajšia ako ostatné,...
Ale zároveň mi pri každej príležitosti povie,že v tých šatách čo mala na sebe baba čo prešla okolo nás by mi to svedčalo viac než jej.
Ale že v tých šatách čo sú vo výklade by som bola ešte krajšia.
Vraví že vyzerám vždy inak,..
Chápem,ale ked mi vraví že vyzerám ako intouška,...moc sa mi to nepozdáva,...
Nie som hlúpa,ale toto označenie nemám rada.
Raz som mu robila predtým ako sme mali ísť von prívesok na kľúče.
A chvíľu som meškala,pretože som musela zabrúsiť ostré hrany drôtu,aby sa neporanil na ňom.
Odvtedy si za to robí zo mňa srandu.
Spomenula som mu že chcem robiť oslavu svojej dvadsiatky,...
Povedal a načo?
Koho tam chceš mať?
Nemôžme to osláviť iba my dvaja?
Potom neskôr sa ma opýtal či by nemohla byť tá oslava u nich doma.
Nato som mu povedala že nemohla.
Ich dom totižto z môjho pohľadu vyžaruje akýsi pokoj,ale tak veľký pokoj až je to pre mňa desivé,...
Vždy sa cítim akosi zvláštne,akoby sa ten pokoj vyžadoval aj odo mňa.Akoby som nesmela urobiť ani jeden hlasný pohyb,akoby som musela chodiť po špičkách.Je to pocit ako ked ste v múzeu na výstave drahocenných unikátnych historických predmetov ktorých skutočná cena sa ani nedá vyčísliť.
Vysvetlila som mu prečo.A povedala som mu že sa chcem baviť bez toho aby som sa stále kontrolovala,či neurobím nejaký hluk,.....
Povedal že šak to u nich môžem a potom si začal robiť srandu že určite bude moja oslava strašne veľký odvaz.
Že budeme sedet pri džúsiku a zabrusovať hrany...
Kto nechápe som abstinent a vyrábam bižutériu.
Ďalej som nepočúvala.
Týmto ma naštval,aj keď som to na sebe nedala veľmi znať.
Zbožnujem moje hobby,a totálne nenávidím ked si niekto z mojej tvorby robí srandu,alebo z akejkoľvek mojej práce,alebo s toho že som dobrovoľný abstinent.
Potom sme stretli jeho kamaráta.
Chvíľu sa rozprávali,a potom sme šli ďalej.
Neskôr sme stretli moju kamošku s jej kamarátom.
Začal sa do nej navážať,a robiť si z nej srandu.
Pozná ju dlhšie ako ja, ale aj tak mi to bolo neskutočne blbé a nevedela som čo urobiť.
Nechcela som ho zhodiť pred kamošom kamarátky,a zároveň som nechcela aby si z nej robil srandu.
Snažila som sa to nejako dať do poriadku,ale skúste sa postaviť do rozhovoru dvoch škorpíkov,...Moc toho nevyriešite.
Tak som sa aspoň pokúsila skrátiť rozhovor,avšak kamoška bola rýchlejšia.
Môj úžasný chalan chcel potom ešte pokračovať v rozovore,ale rozlúčila som sa s kamošku,a odtiahla som ho preč.
Občas pochybujem,
o mne- ak je toľko vecí čo na mne treba vylepšiť,od postavy(mala by som údajne pribrať)od oblečenia,topánok,až po sebavedomie,ľudí ktorými sa obklopujem,a mám rada,až po hudbu ktorú počúvam(mala by som údajne prestať počúvať svoj obľúbený Kabát,lebo je to vraj hudobný odpad), tak pochybujem či som pre môjho zlatého úžasného chalana dosť dobrá.
O ňom:pretože je to človek čo má svoj štýl,chodí iba v čiernom,robí si srandu zo všetkých a zo všetkého,vie neskutočne rýpať,a najmenej polhodiny analyzovať pre mňa nepodstatnú vec,vravieť mi čo by som mala robiť,a častokrát cítiť že má pocit že jeho názor je najlepší na svete. Ale na druhej strane dokáže mi dať toľko lásky že až uvažujem či som schopná ju prijať.
O nás:pretože občas mám pocit akoby sa náš vzťah dal prirovnať ku skúmavke do ktorej nalejete vodu a olej.
Vždy olej zostane navrchu a vodu naspodu,nikdy sa dokonale nepremiešajú.
Ten pocit aký som zažila vo vzťahoch predtým mi trošku chýba,...ten pocit bola akási zmes bláznivosti,porozumenia,snov,a neskutočnej voľnosti,....
Občas začínam mať pocit že už nie som sama sebou od doby kedy som sa rozišla so svojou prvou láskou,...mám však štastie že sme zostali priateľmi.Toho človeka si dodnes vážim.
A tiež mi chýba tá bezstarostnosť z druhého vzťahu.
Nie je mi zle,ale teraz začínam chápať čo myslel môj bývalý ked povedal že sa so mnou rozchádza,lebo sa necíti byť sám sebou.
Nie je mi zle,ale teraz je mi trošku lepšie.
Mám úžasného chalana,...
Len občas máva takéto hnusné, vŕtavé,zapáravé dni,..
V tieto dni mám absolútnu chuť sa s ním neskutočne pohádať,a odísť.
Ale vždy to prešlo.
Uvidím či to prejde aj tentokrát,..
Pretože tentokrát to brutálne prehnal.
No čo dnes budem trčať doma asi, a až sa upokojím pôjdeme von.
A on ma zas prekvapí tým aký vie byť milý a pozorný.
Hold škorpíci sú škorpíci,...
Sú to ludia pri ktorých sa my ostaní učíme božskej trpezlivosti,a odpúštaniu.
A sú to ľudia ktorý nám ukazujú aký by sme mohli byť,...
Čo cítia, čo si myslia, okamžite sa to dozviete.Čo na srdci to na jazyku,hneď a okamžite,...Nastavujú nám zrkadlo v ktorom vidíme aký sme a čo treba zmeniť,ale občas ma to neskutočne štve,pretože zmenu musíte chcieť,a cítiť jej čas,..
Zmena ktorá je podmienená niekým sa vo vašom vnútri neujme,...
Preto nemá zmysel,....
Je ešte mnoho vecí o ktorých pochybujem,ale toto boli tie najhlavnešie.
Teraz je mi o niečo lepšie,a poprosím nereferovať tento blog môjmu úžasnému chalanovi. Osoby ktorých sa to týka vedia.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vlcica1989
16. 1.januára 2010 13:49
skús mu povedať čo ti vadí a pokúste sa to vyriešiť. Vzťah má byť o tolerancii z obidvoch strán
2
Skvele napísané...A naozaj to totálne prehnal...Mala som chuť mu skočiť do vlasov...Mňa strápnil, ty si sa cítila nepríjemne...Kebyže sa neviem ovládať aspoň trochu tak mu už fyzicky ubližujem...
Napíš svoj komentár