Cez stromy prenikalo množstvo svetla,no aj tak sa jej zdal tajomný a temný.
Mala z lesov strach.
Avšak teraz len cítila pokoj.
Vedela že tu nie je sama.
Náhodný pozorovateľ by ľahko uhádol že na niekoho čaká.
Vedela však že tu nie je len tak,a nemôže odísť.
Bolo to ako dohodnutá schôdka na ktorú ak nepríde čaká ju neskutočný trest.
A skutočne zachvíľu sa zjavila bytosť ktorú tak očakávala,a zároveň by bola rada keby nepríde.
Bytosť v čiernom plášti s kapucňou šíriaca okolo seba tmu.
Vyzerala ako dáky cestovateľ z dávnych vekov.Iba čierny plášť s kapucou a tma,....
Lúče slnka akoby sa jej vyhýbali a nebolo jej vidno do tváre.
Podľa výšky tejto bytosti sa nazdávala že je to muž,ale nebola si istá.
V ruke držal akúsi palicu.
Vyzeral ako dáky cestovateľ z dávnych vekov.Iba čierny plášť s kapucou.
Avšak ako sa tak dívala na tú palicu začala sa meniť,...
Z tmy vystupovala veľká kosa akú mávali voľakedy kosci trávy.
Neleskla sa a nevyzerala pozemsky.
Bola skôr tvorená akýmsi dymom či tieňom,....
Na okamžik maličký uvidela tvár tejto bytosti,ak sa teda to čo uzrela dalo nazvať tvárou.
Akási zvláštna,hrôzostrašná lebka zakrytá tmou a tieňom.
Vlastne mala dojem že celá bytosť je tvorená z tmy a tieňa.
Mlčala, a nechápala ako to že je taká pokojná,....
Ten les nepoznala,avšak nebol jej neznámy,....
Divný pocit že tu už niekedy bola.
Poď so mnou prišla som pre teba.
Vravela tá bytosť.
Nejdem,ešte nemôžem.
Odpovedala úplne pokojne,načo jej tá bytosť odpovedala že ak nepôjde ona pôjde niekto z jej rodiny,....
Nie to si radšej vezmi mňa.
Tak poď.
musím?
ešte som nesplnila svoje poslanie.
Ak nepôjdeš ty vezmem niekoho z tvojich priateľov.
Nie,sú ešte príliš mladí,ani oni ešte nesplnili svoje poslanie.
Tak ideš?...
Cítila že sa rozhodla správne.
Musí predsa chrániť svojich priateľov a svoju rodinu.
Avšak ešte sa pokúšala vyjednávať.
Môžeš mi dať ešte trochu času?
Jej srdce sa začínalo spomaľovať,cítila ako bije pomalšie a pomalšie,a zrazu sa jej zdalo že na moment zastalo.
Zhlboka sa nadýchla.
Zrazu bola bytosť aj les preč....
Nechápala to....
Avšak čo pochopila bolo to že sa jej aspoň nateraz podarilo ukecať tú záhadnú bytosť a ešte chvíľu vnímať svet a neskutočne krásny život.
Problémom však zostáva zistiť poslanie ktoré musí splniť kým sa tá bytosť pre ňu znovu vráti....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
shaolingirl
4. 1.januára 2010 22:04
uf...boháča jeho...prečo ma to vyľakalo...musím ubrziť fantáziu lebo si príliš živo predstavuje to čo píšeš...ale píšeš pekne...
2
Vies pred 15-stimi rokmi som sa preberala po tazkej operacii v nemocnici-zauzlenie criev(ileus)lekari mi uz nedavali velmi sancu,ze sa mam pripravit na najhorsie...Predtym nez som otvorila po operacii ,lezala som v miestnosti a moju postel obklopovali bytosti v ciernom,boli celkom ako mnisy v kapucniach,pripominalo mi to vijav z rozpravky Snehulienka a 7 trpaslikov.No neviem kolky boli,boli rovnaki a chladni,neviem ci vobec mali tvar,ale nikdy na to nezabudnem.Rozmyslala som vsetci vidia svetlo a ja Boze to som taka zla?Viem ze som hladala v nich kusok svetla,tepla.Nadvihli moju postel a chceli ma preniest do vedlajsej miestnosti,neviem co v nej bolo,ale viem ze som citila,ze ked s nimi pojdem uz nikdy viac sa nevratim.Povedala som im v myslienkach,ze ja s nimi nemozem ist,ze mam doma dcerku,mala vtedy 1 a pol roka,ze ked odidem uz ju nikto nebude lubit tak ako ja,nikto ju uz tak nepohladi,nevedela som si predstavit,ze uz nebudem s nou.Potom som otvorila oci a cela miestnost sa mi zdala az slnecne biela,prechod s temna do svetla.Okolo prebehla sestricka a ja ten prvy okamih v myslienkach som velmi chcela aby ma chytila za ruku...nie nepovedala som jej to.Nadychla som sa a som stastna,ze som tu,ze zijem...a viac vnimam krasu zivota.
Napíš svoj komentár