Neodporúčam čítať maloletým a psychicky labilným osobám z dôvodu že by sa mohli báť!!!! DDD
Noci ako táto ju ničili.
Rána po týchto nociach bola vždy unavená ako zbitý túlavý pes.
Zvykla si na to že v noci stvára kadečo ale táto noc bola extra.
Tejto noci sa ocitla v kostole.
Vošla dovnútra.
Všetci boli v čiernom.
Všade vládlo ticho.
Nezdalo sa jej to podozrivé.
Možno je práve zádušná omša a kňaz vyzval veriacich na tiché olutovanie hriechov.
Avšak keď sa zadívala bližšie,začalo sa jej zdať podozrivé že nik s prítomných sa nehýbe.
Vyzerali ako sochy,alebo tapeta.
Začala sa báť a tušiť niečo nekalé.
Na oltáriku nachádzajúcom sa na pravej strane kostola,stála akási divná soška.
Vyzerala ako totem.
V údive zízala na túto sošku.
Nedokázala pochopiť čo tu robí,ale bola jej dáka povedomá.
Nie ,nemala ju kde predtým vidieť.
Ale prečo je jej taká povedomá?
Práve keď sa pokúšala spomenúť si na čo je táto soška určená,začal sa z nej valiť hustý biely,sladko voňajúci plyn.
A došlaka!
Zahrešila pretože jej práve svitlo čo je to za sošku a za dym.
A tiež jej docvaklo prečo sa títo ludia nehýbu.
Rýchlo si zakryla ústa a nos kusom oblečenia.
Musí ten dym zastaviť skôr ako sa im podarí tíchto ludí nachádzajúcich sa v tranze všetkých udusiť.
Potvory.
Vedeli veľmi dobre ktorý kostol si vybrať.
Tento bol postavený tak že okná sa nedajú otvárať.
Vetrať sa dá iba keby otvorí dvere.
Ale ako tušila po otvorení by ich znovu zavreli.
Dobehla k oltáru,a stále si pritláčajúc kus oblečenia na nos a ústa skúmala rýchlo sošku akoby zastavila ten dym.
Dokelu,..ten dym asi nestopnem.
V okamihu dostala iný nápad.
Vybehla von a vyliezla do zvonice.
Dostala sa však iba pred zamknuté dvere.
Automaticky vytiahla z vlasov dlhú lesklú čiernu sponku a otvorila ňou moderný zámok značky FAB.
Nechápala ako sa to že má vo vlasoch sponku ked obyčajne žiadne vo vlasoch neznesie,ani to ako sa jej podarilo otvoriť zámok,ale to bolo v tejto chvíli fuk.
Vbehla do zvonice a zavrela za sebou dvere.
Vo zvonici bola tma.
Dokelu!!!
Ak niečo zbožnujú tak je to práve tma,
Šmátrala po vypínači.
Niekde tu predsa musí byť svetlo.
No skôr ako sa jej podarilo nájsť vypínač,vynorili sa z tmy tieňe.
Nepomôžeš im,za chvíľu budú všetci mŕtvy.
Počula ich odporné hlasy.
V panike vylovila z vrecka mobil a otvorila ho.
Svetlo z obrazovky jej aspoň na chvíľu pomohlo.
Hľadala lano od zvonu,hoci jej bolo úplne jasné že by ho zrejme nedokázala potiahnuť dosť silno na to aby rozozvučala zvon dostatatočne nahlas.
Lano však nenašla.
Našla niečo oveľa lepšie.
Elektronické ovládanie.
Tak mrkneme na to.
Koľko je hodín?
Mrkla na mobil.
Fajn.nastavila čas a intenzitu zvonenia.
Vybehla von zo zvonice.Nechcela aby jej silný tón kostolného zvonu roztrhol ušné bubienky.
Aj tak im nepomôžeš.Zachvíľku budú všetci mŕtvy,...znelo jej nadalej v ušiach,a dalej len smiech,...
Pozrela na kostol.Nikto nevychádzal.
Čakala.
Stále nikto nevychádzal.
Zvony dozvonili a všade sa rozhostilo ticho.
Vbehla dovnútra ale situácia bola stále rovnaká ako pred chvíľou,tak vybehla znovu von.
Musí niečo urobiť.
Nesmú dostať ich telá.
Dvere boli dôkladne zatvorené.
Cítila že tým ľudom už niet pomoci.
Pomaly začala silno sa sústrediac zdvíhať ruky.
Zarovno s jej dvíhaním rúk sa od zeme začal plaziť do výšky oheň.
Oblizoval múry podľa nej najstaršej stavby obce.
Zrazu von z kostola vybehol kňaz.
Začal kričať že vnútri sú ešte živý ľudia.
Pomaly spustila ruky,a oheň prestal.Budova bola úplne neporušená.
Dvere sa otvorili.
Čakala že von vyjde pár ludí ktorí ich útok prežili a precitli z tranzu.
Avšak ked videla vychádzať von všetkých ľudí zamrazilo ju,...
To nie je možné!
Zrazu jej došlo akú osudnú chybu urobila.
Kňaz bol len návnada a ona mu na to skočila.
Všetkých ich dostali.
Ludia začali robiť okolo nej kruh.
Požierači duší.
Dostali ich úplne všetkých?
Zrazu mala na sebe dlhé šaty.
Nevedela rozlíšiť či sú biele alebo bledomodré.
Strach a panika jej opantávali myseľ.
Musí ich nejako zastaviť.
Zničiť.
V takejto podobe im ani denné svetlo nevadí.
Intuitívne vytvorila okolo seba pomocou mysle ohnivý kruh.
"ľudia" odstúpili.
Ale o chvíľku už sa vznášali vo vzduchu a snažili sa ju dostať.
Vytvorila z ohnivého kruhu okolo seba ohnivý stĺp a uzavrela ho aj zvrchu.
Aby tú horúčavu prežila vytvorila vo vnútri ohnivého stĺpu to isté z ľadu.
Postupne vytvárala okolo ohnivého stĺpu ohnivé kruhy vo forme lupeňov kvetín,..
Videla to zvnútra aj zvonku.
Vyzeralo to ako obrazec ktorý kedysi rysovali len tak pre zábavu kružidlom,...kruh a z neho vychádzajúce lupene .
Vytvárala čoraz viac ohnivých kruhov, ale zdalo sa akoby ich neubúdalo.
Plameň sa menil od modrého na oranžový.
Bola celá mokrá z topiaceho sa ľadu.
Nevedela ako dlho to ešte vydrží.
Dochádzala jej energia.
A zrazu to bolo všetko preč.
Všade bolo len biele svetlo,....
Bola zmätená.
Netušila či ich porazila alebo nie.
Čo to bolo za techniku ktorú voči nim použila?
Čo za bytosti sú požierači duší?
A prečo s nimi bojovala práve ona?.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
shaolingirl
11. 1.januára 2010 10:40
bože díky za moje fádne a nudné sny o škole a benzénových jadrách....
Napíš svoj komentár