Šla mestom v ušiach sluchátka, hudbu mala pustenu naplno ako vždy, ..už ani nevedela prečo si ju púšťa tak nahlas, ...

asi najskôr preto, aby nevnimla svet okolo seba, ...
šla mestom len tak, bez cieľa, ...
vedla že za dve hodinky má byť v práci, ...
rozmýšľala či si má ísť domov odložiť veci, ale nie, ..to by potom nestihla do práce, ...

tak sa len bezmyšlienkovite túlala mestom, obzerala sa okolo seba, ....mesto bolo plné ľudí, no aj napriek tomu cítila pokoj, ...
zvláštne, nikdy predtým nad tým nepremýšlala, ...

aké je historické centrum pokojné!
nikdy si to nevšimla, ...

ked tak nad tým uvažovala, veľa vecí si nevšimla, ...
ako včera tovar v oblúbenom clube kam chodí piť čaj, ..

vždy tam prišla s frajerom a nič iné okrem neho si nevšímala, ...

hm, ...
zrazu ju prepadol zvláštny pocit poznania a pokoja, ...
nič ju v tej chvíli nemohlo rozhodiť, ...

už prešla hodný kus cesty, ...
šla bez cieľa ďalej, a zrazu stála pri vchode do pasáže kde sa nachádza jej oblúbený club, ...

ach ako chcela vstúpiť, ..tá vôňa, tá atmosféra, ..
ale vedela, že nemôže, ...

ak by šla, znovu by sa zakecala s človekom čo tam robí a považuje ho za kamaráta, a nestihla by do práce, ...
no nič, príde zajtra, ...

aspoň mu spraví tržby, ..
pri tej myšlienke sa musela pousmiať, ...
a pri pomyslení na krásne bongo, ktoré tam videla sa zachvela, ...
škoda že stálo skoro tisícku, ..
po výplate by to nebol penažný problém,
ale čo s rodičmi?

v clube mohla byť sama sebou, ale keď to skúsila doma skoro skončila v blázninci, ...

znovu si spomenula na bongo, ...ach jaj
a na toho chalana čo ho tam stretla,
...ach ako krásne na tom bongu hral, ...

a ako super sa s ním kecalo, ...
tie super debaty o spiritualnych a inych veciach, ...to bola debatička, ..
znovu sa usmiala,
spomienky na club jej vždy vyčarovali úsmev, ..
spomenula si ako krásne hovoril o svojej frajerke, a akú v tom bolo cítiť lásku, ...

ona bola sama, ale v tú chvíľu necítila závisť, ani smútok, ...
ale obrovské štastie, a radosť, ..bola rada že niekto iný je štastný, ..

keď tak teraz šla po meste a rozmýšlala o zmysle života, a o tom ako sa zmemila, zrazu sa cítila ako pri najlepšej meditácii, aj keď ich veľa nerobila, ...

jej myseľ bola až príliš pokojná, páčilo sa jej to, ...
ach jaj škoda že jej tento stav mysle pokazia zákazníci hypermarketu, ...

pri predstave toho hypermarketu a jej práce, jej nálada klesla pod bod mrazu, ...
čím dlhšie brigádovala na tom mieste, tým viac to tam neznášala, ...

ale aspon máš za to peniaze , šepkal je vnútorný hlas, ...to hej, ale co ked to tam uz nemam rada, ...
začala sa s tým hlasom hádať, ...
no čo už , ísť tam musím, ...
ach jaj znechutene pozrela na hodinky, ... 15.20, ...
no nič, ..musí ísť keď chce prísť na čas, ...
tak šla, ...
ako na potvoru, si povedala že si to skráti a prejde to inou cestou ako doteraz, ...
samozrejme že sa stratila, ...

a tadiaľto by to malo byť, už som myslím blízko, uvažovala, ...
tuto rovno a potom doľava, ..znela odpoveď keď sa pýtala, ....
znovu pozrela na hodinky, ..15.40, ....
nee, zas bude meškať, ...
čudovala sa že jej to tolerujú, ....
super už vidí hypermarket, ...

pozrela na hodinky, ...
15, 55, ..ach nie zase mešká, ...
dúfala že nerobí tá prísna dnes, ...
dobehla dolu na predajnu, zapísala sa sadla si a začala robiť nikto jej nič k tomu že mešká nepovedal, ...smena prebehla monotónne ako vždy, ....
zrazu bolo desat a šla domov, ...už sa tešila na svoju posteľ, ..ale ešte predtým by mala napísať priateľom, .....

22.10...
22.11...
22.12... kde je ten bus? zahromžila v duchu, pretože vrcholne neznášala čakať pred služobným vchodom na autobus, ...

22.14.... konečne, ...
nastúpila do autobusu a pôžitkársky sa hodila na prvé voľné sedadlo, ...
aj keď celú smenu vždy presedí, ...má rada sedenie v autobuse, ...
vydržala by celé hodiny sa viesť v autobuse a sledovať krajinu, ...

autobus už stihol prísť až na stanicu, ...
ach to je tak rýchly ten bus? preblesklo jej mysľou, ...zasa som sa zasnívala, ...
zamyslene vystúpila z autobusu, ..teraz bude mať ešte aspoň 20 min.kým jej pôjde posledný bus domov, ...
ach jaj prečo to tak vždy vyjde?
znechtene si sadla na špinavú lavičku na zastávke, z batoha si vybrala sluchátka a pustila si hudbu najhlasnejšie ako to len šlo, ....

bola otrávená, ...
tí ľudia , ..tá hudba ktorú počuje aspoň 40 ty krát, ....

22.20...
22.25...
22.30, ...
22.35, ....
minúty sa neskutočne vliekli, ...
želala si byť už doma, ...
22.40
22.45...
konečne je tu, ...

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár