Mám strach. Ako x krát predtým pred každou dôležitou skúškou. Nervozita mnou otriasa a môj žalúdok tancuje v rytme rokenrolu. A ako x krát predtým túto skúšku zložím a potom sa tomu všetkému strachu o ktorom píšem budem smiať. Ale čo ak sa nebudem smiať ja strachu ale strach sa bude smiať mne,aká som nezodpovedná a podcenila som situáciu? Každý vraví že horšie ako samotaná skúška je čakanie na ňu. Zisťujem že majú pravdu tí čo to tvrdia. To čakanie ma desí. Dovoľuje totižto mojej fantázii naplno rozvíjať všetky možné scénare typu čo ak?,s koncom nespravila. Bolo veľa skúšok ktoré som nepravila podľa svojich očakávaní,ale vždy som vyhovela,... No ak nerátam niektoré 5-ky z vecí na ktoré som nebola pripravená. Veľa skúšok som podstúpila za svoj pomerne krátky život a veľa ma ich ešte iste čaká. Ale kedy sa naučím vynechať strach pred nimi? Koľkokrát ešte bude môj žalúdok tancovať v rytme rokenrolu ktorý hrá strach? Koľkokrát. Koľkokrát si vypočujem uspela? A koľkokrát sa mi bude smiať strach vetou neuspela? Strach chráni nás pred nebezpečenstvom,a zároveň nám ničí skvelé šance uspieť. Mám strach. Z mnohých vecí. Momentálne s toho že neuspejem pri skúške "dospelosti". Chcem sa tohto strachu zbaviť a chcem aby táto skúška dopadla dobre a ja som si vypočula oznámenie vyhovela,a ešte lepšie urobila skvele. Mám strach. Ale kto ho dnes nemá? Blog 4 0 0 0 0 Komentuj