Ja Vám neviem Karol.
Možno preto že sme si príliš zvykli.
Příliš zvykli? a na co doktore?
Možno na to pohodlie čo máme s tých nepodstatných vecí.
Ale lidé před smrtí, když ví že příde, často přestávají oné nepodstatní věci videt a začínají videt ti podstatní.
Řeknete mi proč doktore.
Neviem Karol.
Možno preto že tie veci čo boli pre nich podstatné,ako napríklad nové auto či lepšia televízia,krajší dom,lepšia práca,sa im v tú chvíľu vidia zbytočné,a tým aj nepodstatné.
Otvárajú oči a vidia roky stratené honom za mamonou a ľudí ktorých brali ako samozrejmosť vo svojom živote.
Až vo chvíľi keď vedia že odchádzajú si uvedomujú že majú poslednú šancu.
Poslední šanci?
Áno Karol.
Poslednú šancu.
Poslednú šancu niečo zmeniť,urovnať,dať do poriadku.
Dát do pořádku?
Presne tak,...
Urovnať staré nezhody alebo sa o to aspoň pokúsiť.
Možno si rozmyslieť komu čo nechajú,...
Možno prosiť o odpustenie tých ktorých v hone za mamonou zranili,alebo na nich zabudli.
Ale proč by někdo zapomínal na lidi které má rád?
Nuž aj to sa stáva Karol.
Ale doktore,to je hrozný.
Já bych nikdy nezapomněl na lidi které mám rád!
Karol,si príliš mladý.
Mladí ludia často vravia nikdy.
A ľudia na sklonku života ako ja, si vravia že bodaj by to dodržali.
Krutou iróniou pre nás však zostáva vedomie že sa nikdy nedozvieme či ste to svoje nikdy aj dodržali.
Ale doktore vy předse tu budete ješte dlouho.
Vy uvidíte že to své nikdy dodržím.
Karol,karol,sú to silné slová.
Slová muža hoci máš len desať
Ale uvedom si že ja mám už osemdesiat a choré srdce.
Ale želal by som si vidieť ako svoje slová dodržíš.
Doktore proč nejde dát někomu koho máme rádi alespoň pět let svého života,aby tu s námi byl déle?
Neviem Karol.
Prečítal som mnoho kníh a rozprával sa s mnohými ľudmi.
Túto otázku som kládol v tvojom veku aj jednému veľmi múdremu človeku,učiteľ to bol,...
Ale v žiadnej knihe odpoved nebola,nikto ju nepoznal.
Tak ja tu odpověd zistím za Vás pane doktore.
Karol!
Nemárni svoj krásny život hľadaním odpovede na otázku ktorá odpoveď nemá.
Prosím nebuď ako ja.
A doktore proč ste se stal doktorem?
Nu Karol,teraz je to už ťažká odpoved.Kedysi som ako malý chlapec našiel zranené šteňa.
Veľmi krásne bolo.
Čistokrvná fenka bernského salašníckeho to bola.
"Nejaký dobrák" odpľul si s hnusom a pokračoval ju vyhodil z idúceho nákladiaku.
Vtedy nákladiaky malo len vojsko.
No tak nejaký vojak ju vyhodil z auta a ona si chudiatko vyvrtla kĺb na nohe,a nemohla sa hnúť.
Tak som ju vzal domov a ako chlapec bez vedomostí ju liečil.
V našej dedine bol vtedy len doktor,veterinára nebolo.
Tak som ju vzal k nemu,nohu jej napravil a potom asi o týždeň behala ako predtým.
Vtedy som si povedal že byť lekárom je niečo úžasné.
Vtedy mi ten starý lekár pripadal ako čarodejník,alebo skoro ako Boh.
Doktore vždyť to je úžasný!
Doktore proč se mračíte?
Vieš Karol,myslel som si že lekárom je niečo úžasné,a ono aj je,...
Ale keď vidíš za tie roky čoho sú ľudia schopní,čoho sú schopní si urobiť jeden druhému,prestávaš postupne veriť že ešte existuje nejaký Boh.
Pýtaš sa prečo ked existuje prečo to dopustí.
A kde sa v ľudoch berie tá zlosť ktorá ich núti ubližovať si.
Doktore ale Buh předse jestvuje.
To len my jsme na nej zapomněli,jako zapomíname na své blízké,kterí sou po celou dobu s náma,avšak bereme je jako samozřejmost.
Karol.
Karol.
Máš desať a predsa mám dojem ako by som desať mal ja a ty osemdesiat.
Si veľmi múdry chlapec.
To jen díky vám doktore.
Ále.
Učím ťa,a posielam do školy,ale to že sa niečo skutočne naučíš závisí len od teba.
Mal som veľa študentov,to vieš keď sa ruky začnú triasť,je lepšie nechať liečenie na mladších a už len učiť.
Ale nech už som podal prednášku akokoľvek dobre,vždy záviselo od študentov čo si z nej zapametajú.
A měl ste nejakého výjimečného studenta na kterého neumíte zapomenout?
Mal som mnoho študentov.
Ale skutočne výnimočných som za celé tie roky mal len dvoch.
Dvoch?
Áno presne tak.
A kdo to byl doktore?
Tvoji rodičia.
Nech im je zem ľahká,povedal a pozrel sa na oblohu.
Keď znovu uprel zrak na chlapca v krátkych nohaviciach a tričku s krátkym rukávom v očiach sa mu zaleskli slzy.
Pane doktore proč pláčete?
Pretože sa im tak veľmi podobáš a predsa si nemal šancu zistiť aký boli úžasní.
Ale doktore!
Přestante brečet.
Vždyť já sem měl možnosť spoznat jek byli úžasní.
Ale ved si mal vtedy len pol roka!
Jo,ale oni nezemřeli.
Né doopřavdy.
Oni žijí,žijí ve mně.
A vy je vidíte.
Karol.
Si ten najbystrejší chlapec akého som kedy poznal.
So slzami na krajíčku pozrel na hodinky. Desať.
Za chvíľu začnú odbíjať hodiny na veži kostola.
No chod sa obliecť,nech nezmeškáš nedeľnú omšu.
Ale doktore.
Čo?
Vždyť Buh mně uvidí i tady,proč mám jít do kostela?
Hm,dobrá otázka,...
Ale vieš čo hoci máš pravdu,slová farára tu počuť nebudeš.
A bol by som rád keby si šiel,pretože ako vidíš ja dnes ísť nemôžem,pretože s tejto hlúpej stoličky nevstanem,kĺby znovu bolia,a rád by som vedel o čom ten farár dokáže celú hodinu rečniť.
Dobrá doktore,tak já pujdu a budu vám pak vyprávět o čem dokáže ten kněz tak dlouho mluvit,jo?
Dobre Karol len choď.
Ale najprv sa slušne obleč.
Nech ludia nevravia,že starý doktor ti nekúpil aj slušné veci.
Jasně doktore vždyť už jdu.
Kostolné zvony začali vyzváňať,...
Chlapec odišiel do kostola.
Starec sa započúval do zvuku zvonov.
Vedel že ich počuje naposledy.
Nechcel aby jeho vnuk videl ako odchádza.
Karol sa celý naradostený rozbehol domov.
Už dostal odpoved o čom dokáže kňaz hodinu rozprávať.
Doktore,doktore,kričal už od bránky!
Už vím o čem dokáže kňez hodinu řečnit.
Doktore!
Avšak odpoveď žiadna.
V izbe len ticho,na stole dopis,a jeden starý doktor,ktorý privítal tú proti ktorej bojoval celý život.
Doktore!
Spíte?
No tak doktore!
Vždyť jste přece chtěl slyšet o čem dokáže kňez hodinu řečnit.
Doktore!
Ale odpoved žiadna.
Chlapec pochopil.
Doktore tak jste přeci jen nelhal.
Nebudete tu aby jste videl jak svá slova dodržím.
Chlapec si sadá za stol a začína čítať dopis.
Nevie kedy ho napísal.
Milý Karol.
Si synom výnimočných mladých ľudí.
Iste si sa čudoval prečo teda žiješ u mňa,aj keď si vedel že tvoji rodičia nemali kvôli nehode šancu ťa vychovať.
Čudoval som sa prečo si sa nikdy nespýtal prečo ťa vychováva starý doktor.
Ako som vravel raz dávno,každý máme svoj diel viny,ktorý sa snažíme napraviť.
Ja som už nestihol.
Tvoja mama,moja dcéra,so mnou prestala komunikovať,pretože som jej neschválil tvojho otca,môjho študenta.
A hoci to bol múdry mladý muž,bol to večný rebel.
Obával som sa že tvoja mama nebude s ním štastná.
Mýlil som sa.
Avšak nemal som šancu povedať jej to osobne.
A ked sa stala tá nehoda a ty jediný si prežil,rozhodol som sa že ťa budem vychovávať dovtedy dokedy budem môcť.
Svoju vinu som neodčinil,..
Ale aj tak môžem odísť pokojne,pretože ty si mojím tretím výnimočným študentom,a ním zostaneš navždy.
Si múdrejší ako ja,a dúfam že svoje slová kotré si povedal dnes dodržíš.
S láskou tvoj dedko.
Chlapec dočítal tento list so slzami v očiach.
Ale doktore otočil sa k nehybnému telu,..
Vždyť já jsem to vědel už dávno,...
Máma mi taky nechala vzkaz,kdyby se náhodou neco stalo,...
Doktore vždyť víte že svá slova vždy dodržím,a vy uvidíte že jo!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár