Sedí sama a premýšla,...
Musí sa zbaviť ťažoby ťažkých myšlienok aby mohla znovu odletieť.
Sedí,premýšla a jej duša sa plní pokojom.
Vo vzduchu cítiť prázdno a pokoj.
Víla sedí na brehu rieky a díva sa ako slnko pomaly zapadá,..
Niečo sa končí,a iné sa začína.
Ona to vie,..
Aj ked je tomu nerada.
Čas stojí aj plynie zároveň,..
Víla sedí a len sa díva ako slnko zapadá.
Jedného dňa bude tomu že tu sedí iná nerada.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
janu
23. 1.januára 2010 11:22
po štylistickej stránke nič moc. ale páči sa mi myšlienka... ešte k tomu, že je o víle
Napíš svoj komentár