Keď sny sa rúcajú ako domčeky s karát a o tom či niečo smiem nerozhodujem ja,ale moja peňaženka,ktorá väčšinou zíva prázdnotou alebo posmechom pár drobných.
Najlepšie veci sú zadarmo sa vraví,a býva to ja pravda,..
Ale ak chcete prežiť musíte mať peniaze.
Zrazu neviem čo chcem,..
Ale viem čo smiem.
smiem toľko koľko som schopná zarobiť a koľko mi dajú rodičia.
Ale prečo dofrasa teda nemám žiadny sen?
Valcujú ma výpočty peňazí ktoré budem potrebovať,valcujú ma vedomosti ktoré musím získať,valcujú ma pochybnosti,o sebe,o mojom živote, o frajerovi,o všetkom a skoro všetkých,...
Túžim sa skryť do dedinskej letnej prírody ako keď som bola malé dievčatko.
Túžim sa prechádzať a pohládzať prstami vystretých rúk lány žltého obilia,hľadieť na oblohu a zasa nájsť sny ktoré som v toku času stratila.
Stáť na moste a hľadieť do vody.
Premýšlať o jej toku,slobode a sile.
Sledovať vtáky a závidieť im krídla.
Po ceste domov si odtrhnúť slnečnicu,zdvihnúť spadnuté pero myšiarky,obzrieť si zaujímavý kamienok o ktorý som zakopla.
A môcť sa znovu rozbehnúť a bežať slobodne niekoľko kilometrov.
Cítiť tú silu vo svojom tele,vietor vo vlasoch,...
Nie nebolo vtedy všetko ideálne ale nebála som sa robiť veci ktoré som chcela.
Ale teraz čím som staršia tým viac sa bojím.
bojím sa robiť veci ktoré som predtým robila s nadšením.
Nejdem na klzisko lebo sa bojím že spadnem a moje kolená ten pád neprežijú.
Alebo že spadnem a niekto mi prejde korčulami po rukách.
Bojím sa vybehnúť do rolí,a bežať slobodne s vetrom vo vlasoch,pretože majitelia tej časti dediny si nechávajú nezodpovedne pustených psov a raz ma jeden skoro dokúsal.
Bojím sa vysadnúť na bicykel a bicyklovať 20 kilometrov tam za šera a 20 naspäť za tmy,...
Bojím sa a zrazu neviem prečo,...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kavenka
23. 2.febuára 2010 00:27
presne tie iste myslienky, ale ja viem preco... lebo svet nas sklamal a bojime sa znova verit
Napíš svoj komentár