Ráno pri pohľade na zrkadlo som myslela, že si vytrhám vlasy. Vrieskala som po sebe, bola som zúfalá, aká som škaredá. Ako ma nikto nechce. V škole som mala strach, hanbila som sa pozerať ľudom rovno do očí. Svet mnou pohŕda, myslela som, lebo som to videla všade okolo seba.
Tak kedy prišla tá zmena? Bola to už druhá noc, čo sme sa tajne milovali. Ale kedy sa to stalo?
Aj k sivému škaredému káčatku to prišlo. Ružový lupeň dopadol aj na moje perie. Ani som to netušila a chytila ma láska. A čo ďalej? Mala som strach, nie z lásky, ale že ju stratím. Vôbec som nerozmýšľala, hneď som zistila, že ho šialene milujem. Nemohla som od neho odtrhnúť oči, milo sa na mňa usmial. Láska z neho šľahala. Vo mne to explodovávalo. Jeho oči sa mi navždy zaryli do srdca.
Mesačné noci nám nahadzovali romantiku, ktorá nám chýbala. Nebol čas na ňu, dni sa skracovali. Všetko bolo kryté, šialene utajené. Keď mi bola zima pevne a nežne ma držal vo svojom tele, z ktorého šľahali plamene vášne a lásky. Totálne šialené a neopísateľné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár