ach aká nostalgia až duša zabolí...
Kdesi sme spolu boli-v raji,či v pekle predmestia,
túžba v nás zhorela a možno v nás ani nikdy nebola...
a každý z nás blúdi v záblesku farebného sna
a nezbadá,že niekomu slzy svietia...
že niekde plače dieťa...
že teplo sála z leta...
a akoby sa zabuchli dvere...
a akoby sa slová zmenili na kúsky ľadu...
a akoby sa jediný kult lásky zrútil do kozmického prachu...
a vášeň s klamstvom vznášajú sa v doživotnom objatí...
a niekto je dojatý...
a...tak mi je ľúto,že s tebou plače celý byt od predsiene až po úsvit a
vtedy hľadám svoju vinu s vôňou lipového hája,
kde je pokoj a rastie biela tráva.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
shroomy
9. 7.júla 2008 21:32
jednoducho nadherne...
Napíš svoj komentár