Celú noc sa mi s tebou snívalo. Bol to úžasný pocit. No ráno to všetko pominulo. Zobudila som sa do reality, ktorá už nebola taká ružová ako som si myslela. Aj napriek tomu, že vonku bolo krásne. Slnečné lúče roztápali sneh. Keď som pristúpila k oknu bol to krásny pohľad. Pripomenulo mi to, to ráno keď sme boli spolu.
-A ja som sa zobúdzala vedľa teba. Vstala som skôr a preto som sa išla pozrieť k oknu. Ty si kľudne odfukova a rozťahoval sa po celej posteli. Ani nevieš aký krásny pohľad na teba bol. S miernym úsmevom som k tebe pristúpila a pohladila ťa po tvojej krásnej tvári ktorú som tak strašne milovala. Prešla som prstom po tvojich krásne tvarovaných a mäkkých perách. Ani si sa nepohol. Nedalo mi to a tak som sa zohla a letmo ťa pobozkala. Asi si spal veľmi tvrdo pretože ani to ťa neprebudilo. Tak som sa teda šla pozrieť z okna. Bolo tak krásne, slnko mi cez okno zohrievalo tvár. A tak som privrela oči a vychutnávala si to. Spomínala som na celú noc. Ako krásne nám spolu bolo. Dokonca som ešte stále cítila tvoje objatie a tvoju krásnu prenikavú vôňu. Cítila som tvoje bozky na celom tele. A pri myšlienke na tvoje ruky na mojom tele, som sa chvela. Bola to taká krásna noc. Niky na ňu nezabudnem a na radosť a šťastie v tvojich očiach ktoré som videla keď sme pri sebe už len tak ležali a hľadeli si do tváre. Nezabudnem na ten tvoj úškľabok ktorý mi naznačil, že znovu myslíš na niečo „krásne“.
Zo snenia pri okne ma prebudili zimomriavky, ktoré mi naskočili na tele keď si mi začal jemne fúkať na krk. Otočila som sa a videla tvoj krásny úsmev. Potom si ma pozdravil a pobozkal „Dobré ránko, dievčatko“ . A ja som vedela že aj dnešný deň bude krásny.-
Ako som tak pri tom okne stála a spomínala na tieto chvíle znovu sa mi začalo veľmi cnieť. Slzy mi stekali po lícach a ja som ich nedokázala zastaviť.
Ešte stále nechápem prečo sa to všetko muselo stať? Prečo si ma musel opustiť? Prečo si to dovolil? Prečo si ma tu nechal? Prečo si ma nevzal zo sebou?
....A ďalších milión PREČO, ktoré mi každé ráno chodia po rozume. Viem, že na ne nikdy nedostanem odpoveď. Pretože život a osud konajú bez odpovedí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zeriavka
26. 4.apríla 2011 00:27
neviem či mám čítať ďalej lebo som príliš citlivá a neviem či to zvládnem..
Napíš svoj komentár