Obe sme sa vyvalili na lehátka a popíjali pomarančový džús. Pomedzi to sme sa rozprávali.
-„Počúvaj Rosíí, čo ty na to, že by sme si vyšli niekam do kina. Myslím Ja a tvoj brat, Ty a ten hrdina?“ šťastne sa na mňa pri tom škerila.
Zauvažovala som nad tým. Znie to celkom zaujímavo a nemusím sa báť, že by som sním bola sama a zase by to na mňa prišlo... Je to geniálny nápad. Aspoň ho spoznajú.
-„Beriem, ale nie že mi ho preberieš.“ uťahovala som si z nej.
Zo srdca sa zasmiala. Bolo vidieť, že je šťastná ako blcha. Začínala na mňa prenášať svoju náladu.
Dohodli sme sa na pláne a ja som mala za úlohu naverbovať oboch pánov zatiaľ čo Em obstarávala lístky.
Tak som sa teda pobrala domov, splniť svoju časť dohody.
Stála som pred bratovou izbou a zaklopala na dvere. Vstúpila som.
-„Ahoj drobec.“ pozdravil ma Michal.
-„Ahoj maco, počúvaj mám nápad. Respektíve to bol nápad Em ale ja mám za úlohu naverbovať ťa.“
-„Počúvam, aký že nápad to mala moja malá?“ zaškerila som sa nad tým pomenovaním a zadržiavala smiech pri pohľade na jeho romantický výraz tváre. Bože on ju naozaj zbožňoval. Ale čo sa čudujem kto by už tú malú potvoru nezbožňoval.
-„Kino, večer, ty a ona, ja a môj...“zarazila som sa, nevedela som ho nazvať. Mysli Rose. „...ja a môj kamarát?“ zreferovala som stručne.
Spýtavo sa na mňa zahľadel, zaznamenal moje zaváhanie pri pomenúvaní môjho večerného partnera. Ale nič nekomentoval.
-„Beriem, zavolám ešte Em, ale teším sa na to.“ Videla som tú zvedavosť spolu s nadšením. Tešil sa na večer s Em a bol zvedaví na to koho privediem. Vedela som to aj napriek tomu, že to nepovedal. Poznala som ho.
-„Som rada, teším sa..Idem si teda zaobstarať doprovod a dať sa dokopy.“ Odkráčala som do svojej izby.
Asi 15 minút som sedela na posteli s telefónom v ruke a uvažovala čo povedať. Pričom to bolo úplne jednoduché len ho pozvať do kina, žiadna veda. Áno toto som si tých celých 15 minút nahovárala. Problém bol v tom, že ho budem počuť, nechcela som to riešiť cez sms-ku.
Okey , to zvládnem. Počuť ho prvý krát po tom všetkom.
Stlač už to sprosté tlačítko „volať“.
Šup a bolo to, vytáčam. Nebolo to také ťažké...
-„Ahoj..“ pozdravil ma. Bolo cítiť úľavu v jeho hlase.
-„Ahoj....“onemela som, nevedela som ako pokračovať.
-„Bál som sa, že už dlho nezavoláš.“ Cítila som jeho pocity aj cez telefón. Bol úplne zmetený. Nečudujem sa.
-„Ja sa ospravedlňujem naozaj, potrebovala som si vydýchnuť. Ale mám nápad. Teda ak by si na to pristúpil...hm, kamarátka mi navrhla kino s ňou a jej priateľom a mňa napadlo, že by som ťa zavolala.“ Prikrášlila som si skutočnosť, že to celé bol Emilin nápad a od začiatku v tom figuroval aj on..
Mlčal, nič nepovedal..Rozbúchalo sa mi srdce a stiahlo hrdlo.
-„Ehm, chápem...dobre...nič sa nedeje, to bol len nápad. Ja...“ nedokončila som. Skočil mi do reči.
-„Je to dobrý nápad, rád pôjdem.“ Ešte stále mal melancholický hlas.
Vydýchla som si od úľavy.
-„Aha, ja len, že si bol tak ticho. Myslela som...“ čo som si myslela? Veď to ani sama neviem.
-„Nie, to nebolo preto, že by som nechcel ísť. Len som uvažoval nad tým aké zvláštne je počuť ťa teraz cez telefón. Neuvedomil som si, že mi chýbaš tak veľmi, kým som ťa teraz nepočul. Je to...Ja neviem, zvláštne. Je také ťažké s tebou takto na diaľku komunikovať a pritom po tebe tak túžiť...“
Bola som ticho..to čo povedal....Absolútne vystihol moje pocity. Sama by som to nedefinovala lepšie. Cítila som sa tak isto. Mala som nutkanie rozbehnúť sa a počuť ten jeho prekrásny hlas osobne, nie cez hnusný telefón.
-„Viem čo máš na mysli. Cítim sa podobne..chýbaš mi, a teraz ešte viac keď ťa počujem..“ vydýchla som úľavou a čudovala sa aké príjemné je povedať to nahlas.
-„Strašne sa na teba teším, ani nevieš ako. Kedy mám prísť?“ zmenil tému
-„Kino začína o siedmej. Ale mohol by si prísť skôr...hm? Potrebujem ťa pred tým ešte vidieť.“ Chcela som sa ospravedlniť za svoje správanie a znovu si zvyknúť na jeho prítomnosť. Túžila som s ním byť aspoň chvíľu sama.
Vydýchol túžobne. „Samozrejme, že prídem..Ozvem sa keď budem pred domom.“
Usmiala som sa celá šťastná, že ho dnes znovu uvidím.
-„Budem čakať..“ zložila som mu telefón.
Pozrela som sa na hodinky a prišla na to že je pol 5. Rozbehla som sa do kúpeľne aby som stihla urobiť všetky potrebné úkony ktoré som potrebovala.
Dala som si rýchlu sprchu, umyla si vlasy. A nervózne som stála pred skriňou a uvažovala čo si oblečiem. Chcela som mu vyraziť dych, očariť ho aby zo mňa nespustil oči. Túžila som aby ma hltal očami tak ako ja jeho.
Vybrala som si biele čipkované šaty. Siahali mi do polky stehien a mali decentný výstrih, nič vyzývané ani rušivé.
Moja pokožka v nich pôsobila tmavšie a červené vlasy svietili ako krv. Bola som spokojná s mojim výberom.
Skontrolovala som čas, bolo pol 6. Postavila som sa pred zrkadlo a rozhodla sa pre čiernu očnú linku.
Mejkap, linka, špirála a je to.
Vzala som do ruky svoju milovanú voňavku a jemne si ňou strekla na krk. Bola dosť aromatická a nechcela som za sebou niesť voňavý kvetinový oblak.
Sadla som si na posteľ a čakala na neho.
Prešlo asi 10 minúť a zazvonil mi telefón. Bolo 6 hodín a už mi volal. Máme pre seba hodinu, to je dobré.
-„Hneď som dole..“ odpovedala som mu.
-„To som rád..“ bože, ten túžobný tón hlasu.
To predýcham. Musím sa pripraviť na to, že ho uvidím. Proste sa budem chovať racionálne a zodpovedne. Je to chlap ako každý iný, tak čo. Pripravovala som sa psychicky na stretnutie s ním.
Rozutekala som sa po schodoch do haly a pred vchodovými dverami zabrzdila. Nazula som si čierne lodičky hodila letmí pohľad do zrkadla, napravila šaty a otvorila dvere...
Ospravedlňujem sa za svoje gigantické meškanie a lenivosť Ale už je to na svete, a dúfam, že sa mi ďalšie časti podarí pridať v najbližšom čase..
@nena52 @marge2 @katuska8808 @tooniickaaa @pupinkavec @luna13 @ihavenoname @suzancall (a iné kočky ktoré som sem nedala...) PREPÁČTE mi moju lenivosť
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
katuska8808
8. 3.marca 2012 13:07
No šak nevadí, zvykla som si ehm, ale teraz k príbehu : je to skvelé len prosím ťa pokračovanie trochu rýýchlejšie!
3
K.O.N.E.Č.N.E.! ale naozaj som rada teraz zase čakať na dalšie časť ale rada si počkám
Napíš svoj komentár