Hneď potom som ho uvidela. Stál vedľa postele a díval sa na mňa. Videl, že som sa zobudila a tak len zašepkal.
-„Spinkaj..“ otočil sa a kráčal ku svojmu otvorenému šatníku.
Okamžite som sa na posteli posadila. Prvá vec ktorá sa predrala cez vatu ospalosti bola nervozita.
Pozorovala som ho. Vkráčal do šatníka. Zastavil sa, stiahol zo seba tričko a pustil ho na zem. Bol ku mne otočený chrbtom a tak som videla každé jedno napnutie a uvoľnenie na jeho rozložitom a svalnatom chrbte.
Začal si rozopínať a sťahovať nohavice a ja som zvedavo zatajila dych. Nevedela som sa prinútiť, nedívať sa a dať mu pocit súkromia.
Primrazene som sedela na posteli a sledovala, ako si ich sťahuje cez svalnatý zadok a mohutné stehná až mu padli ku členkom. Mal na sebe jedny z tých obtiahnutých mužských trenírok. Boli čierne a obopínali mu zadok ako druhá koža. Bol to úžasný pohľad.
Podvedome som si zaželala aby sa otočil...
Omámene som hľadela na tú pastvu pre oči, vyzeral neskutočne. Nie je možné aby niekto vyzeral TAKTO. Čistá mužná sila, kopa testosterónu a svalov. Prirovnala by som ho ku modelom Calvina Kleina ale bolo by to chabé prirovnanie. Nevyzeral tak umelo, ako väčšina z nich. Na celom tele sa mu napínala pokožka pod tou zbierkou svalov. Široké plecia a úzke boky, a ten jeho zadok a hrubé zväzky stehenných svalov.
Vkráčal hlbšie do šatníka a ja som tak stratila výhľad na jeho božské telo. No zaregistrovala som ako sa mu všetky svaly v tele rozhýbali pri tom jednoduchom pohybe.
Túžobne som tam sedela na posteli, zvierala jeho tričko a čakala kedy sa vráti späť do izby.
Netrvalo dlho a už kráčal pomalým krokom späť. Zastavil sa keď videl, že sedím na posteli a pozorujem ho.
-„Nechcel som ťa zobudiť...“ ospravedlňoval sa.
Neodpovedala som. Nemohla som, ako by som si prehltla jazyk.
Mal na sebe len sivé jednoduché tepláky. Viseli mu na bokoch ako by chceli každú chvíľu spadnúť. Z pod nich sa mu ťahal tenký pásik chĺpkov až k pupku. Pri pohľade na jeho nízko stiahnuté tepláky a nahý trup som nasucho preglgla.
Tváril sa nečitateľne, prešiel si prstami po malej briadke ktorú nosil vždy a zastavil sa pred posteľou.
-„Vrátiš mi tričko prosím?“ spýtal sa jemne pobavene. Ani som si neuvedomovala, že ho stále zvieram v rukách a tisnem si ho k bruchu.
Uvoľnila som ruky a videla, že je dokrčené ako by ho práve prežulo zviera. Zahanbene som mu ho podala.
-„Prepáč..“ ospravedlnila som sa a nebolo to len za pokrčené tričko.
Prevliekol si ho cez hlavu a natiahol na trup. Spustil ruky a na chvíľu tam len tak stál. Pritiahla som si kolená k sebe a položila si na ne hlavu.
Prisadol si na kraj postele, ruky zložil na stehná.
-„Prepáč.“ Povedala som znovu. Pomaly. Bolo toho toľko, za čo som sa chcela ospravedlniť. Nevedela som čím začať.
-„To je v poriadku...“ povedal nežne. Položil mi ruku na koleno a jemne po ňom prešiel. Všimla som si že má začervenané a miestami odreté hánky. Zmätene som sa zamračila. No nedokázalo ma to rozptýliť na dlho. Znovu ma prepadol pocit strachu.
-„Nie je to v poriadku, ja to viem. Ale ty mi odpustíš však? Musíš mi odpustiť....“ brblala som v panike. Zovrel mi ruku a ja som si ju celú vzala do rúk a tisla si ju k hrudi. „...Musíš mi odpustiť, prosím. Ty mi musíš odpustiť. Ja bez teba.....Prosím. Musíš mi odpustiť.“ Premohli ma vzlyky a v panike sa mi zovrelo hrdlo. Nesúrodo som šepkala úseky viet. Cítila som ako sa mi kotúľajú slzy po tvári.
Začala som neprestajne vzlykať a už mi nebolo nič rozumieť.
Cítila som ako si ma pevne pritiahol do náručia a celú ma zovrel v klbku. Hlavu mal zaborenú v mojich vlasoch a nežne ma do nich bozkával...Počula som ako vydáva utišujúce zvuky.
-„Pšššššššt. Tíško. Neplač.... Prosím neplač. Naozaj je všetko v poriadku....“ hladil ma po chrbte a druhov rukou mi prečesával vlasy.
-„Rose, neplač. Ja ti nemám čo odpúšťať. Nehnevám sa....neplač prosím, Leelan.“ smutne prosíkal.
Zmätene som zdvihla svoje uslzené oči k jeho tvári.
-„Ty...Ty?“ potiahla som vzlyk „..Ty sa nehneváš?“ zmätene som zašepkala. Je logické aby sa hneval, ale nechápala som ako by sa nemohol hnevať. Po tom všetkom čo vie, čo som urobila. Musí sa hnevať, iste som ho sklamala. Nedávalo zmysel aby sa nehneval. Nerozumela som tomu..
-„Samozrejme, že sa nehnevám. No tak....prestaň plakať, prosím. Bolí ma keď plačeš.“ šepkal mi do vlasov.
Snažila som sa zastaviť vzlyky a ukľudiť sa. Poutierala som si slzy a dívala sa na neho.
-„Ale to nedáva zmysel, aby si sa nehneval. Máš na to dôvod a veľa..A ja to chápem, len mi musíš odpustiť. Lebo ja ťa potrebujem...“ natiahla som si rukáv na ruku a obtrela si ním posledné mokré miesta na tvári.
Vzal moju tvár do rúk a otočil si ju tak aby som mu videla priamo do očí.
-„Ja sa nehnevám. A nemám ti čo odpúšťať. Chápeš? Choval som sa nerozumne, nemám dôvod sa hnevať, mne si nič neurobila. Len si mi povedala pravdu a za to ti ďakujem. Vtedy sme sa nepoznali a ty sa mi nemusíš spovedať zo svojich starých vzťahov. Nemám právo hnevať sa a ani sa nehnevám. Prepáč mi, že som sa choval ako hlupák, bol to pre mňa len šok. Už som si to všetko dal dokopy. Nikdy by som ťa za to nevinil. Tiež ťa potrebujem. Strašne si mi chýbala.“ Dopovedal láskyplne a pomaly, aby som vedela čo sa chystá urobiť, sa priblížil k mojej tvári a nežne ma pobozkal.
Hladne som sa natiahla po jeho tvári, a telom sa k nemu pritlačila najtesnejšie ako som dokázala. Tak strašne mi chýbal, tak hrozne sa mi cnelo. Nemohla som uveriť tomu, že to takto dopadlo. Ak to bol sen, tak som si ho chcela pred prebudením čo najviac užiť.
Cítila som ako sa pod mojimi perami usmieva v reakcii na moju nástojčivosť.
Prerušil spojenie našich pier a stále sa nežne usmieval. Natiahol sa a pobozkal ma na čelo, potom si ma nežne zvinul do náručia a položil si bradu na moju hlavu. Rukami som ho objala a tvrdo sa na neho tisla. Cítila som ako ma od toho bolia ruky, bolo mi to jedno. Nevedela som sa nabažiť pocitu ktorý vo mne vyvolávalo jeho telo.
-„Posuň sa.“ Nakázal potichu.
Nespokojne som ho pustila a posunula sa hlbšie do stredu postele on sa posúval za mnou.
Obaja sme sedeli v strede postele, usmial sa a opäť sa po mne natiahol. S radosťou som sa mu schúlila do náručia.
Pomaly si ľahol na bok a mňa si bral so sebou. Chrbtom si ma pritlačil k hrudi, ako dve lyžičky. Dokonale sme do seba zapadali. Zahniezdila som sa a ešte viac sa pritlačila na jeho telo. Preplietla som si s ním nohy. Cítila som ako mi jeho dych jemne ovieva krk.
-„Si ako vyrobená pre moju náruč.“ Zapriadol mi po tichu do pokožky. Usmiala som sa a pritiahla si jeho ruku pod krk.
Vlepil mi bozk do vlasov a ticho odfukoval. Netrvalo dlho a zaspala som ako malé spokojné dieťa..V teple a láske jeho rúk.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
marge2
13. 5.mája 2013 18:04
dostala som sa k dalším častiam až teraz čo ľutujem ale tak musím povedať že pekne si to zamotala neviem ale ja si stále myslím že by mala skončiť s Dimitrim, tento Richard mi pre ňu príde príliš sladký ja takých nerada čo ja viem...možno sem prihodíš dalšieho,nového inak velmi dobre sa to číta a celé to má super atmosféru veľmi pekné realistické najmä!
3
mne sa zas omnoho viac páči Richard...ktorého sa nemusí báť...ale super časť
4
@luna13 komu by sa nepáčil mať takého chlapa
@ihavenoname inak aj na mňa to tak pôsobí keď som psychicky vyčerpaná tak dokážem spať aj týždeň.. čiže také niečo môže nastať
@ihavenoname inak aj na mňa to tak pôsobí keď som psychicky vyčerpaná tak dokážem spať aj týždeň.. čiže také niečo môže nastať
5
A Lucí, je to neskutočne úžasné! len pekne ďalej píš, pekne ťa prosím
6
ó, dievča, som tak rada, že si sa nám tu opäť rozbehla, chýbala si.
a inak, Richard je rozhodne fajín mám ho rada, krásne slová a krásne činy
by the way, milujem objatie zo zadu
a inak, Richard je rozhodne fajín mám ho rada, krásne slová a krásne činy
by the way, milujem objatie zo zadu
7
@marge2 , @luna13 , @ihavenoname @romika @katuska8808 Dievčence moje verné a milované Ani neviete ako strašne ma zakaždým potešíte a nakopnete Už teraz uvažujem, ako to znovu zajtra zlepiť aby som Vám mohla znovu urobiť radosť. Neskutočne vás za toto všetko milujem
Prikláňam sa Team Richard v mojej predstave je to úplne dokonalý chlap(pre mňa), ale aj tak som vždy milovala Dimitriho(ja osobne ako vytvorenú predstavu)
Prikláňam sa Team Richard v mojej predstave je to úplne dokonalý chlap(pre mňa), ale aj tak som vždy milovala Dimitriho(ja osobne ako vytvorenú predstavu)
Napíš svoj komentár