Už mi volala aj Emily a čaká ma doma. Chce sa rozprávať, neviem síce o čom, ale som rada, že ju uvidím.
Richard si zastal spokojne do chodby a zacinkal kľúčmi na znak, že ich našiel. Usmiala som sa a nasledovala ho von z bytu. Zamkol a kľúč od bytu vložil pod rohožku. Nemohla som si odpustiť komentár.
-„Nemôžeš si ho aspoň pre tento krát vziať so sebou. Veď ma len odvezieš nemáš ho kde stratiť. Je nadmieru nezodpovedné nechávať ho tu. Čo keď ťa sused sleduje cez kukátko a pozná tvoju skrýšu...“ rozčarovane som rozhadzovala rukami.
Len sa stále od ucha k uchu usmieval mierne pokrútil hlavou a nechal ma bez odpovede.
No to je drzosť človek mu chce dobre a...
Nasledovala som ho do auta a nechápavo na neho dvihla obočie tak aby to videl. Stále sa len usmieval.
-„Bavíš sa dobre?“ spýtala som sa ironicky.
Natiahol sa, prešiel mi chrbtom ruky po líci a nežne sa usmial. –„S tebou vždy.“ Dodal potichu.
Celú cestu sme boli ticho. Len som sa jemne oprela hlavou o jeho rameno a on si ruku položil na moje stehno...Len som spokojne počúvala pradenie motora.
Zastavil auto a ja som si uvedomila, že už som doma. Otočila som sa na neho s úsmevom. Jemne ma na rozlúčku pobozkal.
-„Zavoláme si.“ Povedal nežne a díval sa ako vystupujem.
Odišiel a ja som vošla do domu. Mama bola v kuchyni.
-„Ahoj, Emily ťa čaká v izbe, potom sa porozprávame my.“ Dokončila vážne
-„Okey...“ neisto som odpovedala.
Behom som sa rozbehla do schodov a do svojej izby.
Otvorila som dvere. Em sa rozvaľovala na mojej posteli a tlačila do hlavy chlebíček. Keď ma zbadala posadila sa.
-„NO KONEČNE.. ešte chvíľu a už by som sa od vás gúľala, tvoja mama do mňa natlačila snáď celý obsah vašej ľadničky...Možno šla ešte aj dokúpiť. Donedávna tu bol Michal tak mi s tým ešte pomáhal, ale zostala som na to sama..“ rezignovane, potriasla ramenami.
Usmiala som sa –„Prepáč, ale vieš, že existuje aj slovíčko NIE? Stačilo sa vyjadriť..“
-„HA ako keby tvoja mama brala slovo NIE do úvahy...Ale dobre, nerozoberajme hlúposti. Povedz mi prosím pekne, ako si sa mohla vypariť bez toho, že by si mi niečo povedala. Skoro som dostala mŕtvicu keď si neprišla na ďalšiu hodinu a ešte k tomu keď do školy prišiel Richard, to už som naozaj očakávala veľkú katastrofu..skoro som si od nervozity a stresu odhryzla peru...Čo sa stalo, čo sa deje?“ zvedavo sa pýtala
-„Počkať, čo si práve povedala? Že Richard bol v škole? To je hlúposť Em, však ja som bola u neho...musela si si ho s zmýliť.“
-„Nezmýlila, tvoj Richard je exemplár nikto nevyzerá ako on, to musíš sama dobre vedieť. A Cudzí človek by za mnou asi neprišiel a nevydával sa na neho, zase slepá a hlúpa naraz nemôžem byť.“
Nešlo mi to do hlavy. Nemohol tam byť. A ak aj tak načo? Nedáva mi to zmysel.
-„Kedy?“
-„Kedy ČO?“ nechápavo sa pýtala.
-„Kedy prišiel do školy?“
-„Uhhm..“ pošúchala si bradu ako detektívny vyšetrovateľ keď uvažuje nad motívom. „..chvíľu potom ako si zmizla ty, čo ja viem bolo to ešte pred obedom..možno hodinu/hodinu a pol čo si šla s Dimitrim.“
Zauvažovala som...Vtedy so mnou nebol. To bolo vtedy keď som prišla k nemu a nebol doma...To znamená, že ho asi naozaj videla. Ale na čo by chodil do školy?
-„Čo chcel v škole?“ zmätene som sa pýtala.
-„Prišiel za mnou a hľadal teba, lebo ťa nikde nevedel nájsť. Tak som mu povedala, že ani ja neviem kde si. Pýtal sa ako je to možné, že neviem. Aaaa ja som sa naozaj bála vieš keď si bola s D. aa vieš, že on k tebe nebol vždy milý. Tak som mu povedala, že ste sa šli rozprávať a že od vtedy som ťa nevidela. Nehneval sa a nechápal prečo som taká vystrašená,..a dúfam, že za toto ma nezješ, ale keď ja som sa o teba tak strašne bála...“rozhadzovala rukami. „povedala, som mu, že už na teba bol pár krát hrubý, a preto mám strach keď si sa tak dlho neukazovala..Keď som mu to povedala. Len vyštartoval z triedy a už som ho nevidela..Prepááč mi to..“ prosíkala.
-„Och Ježiši....“ unavene som si sadla a dala si hlavu do dlaní. „Do riti, on to vie...“
-„Prepáč mi to Rose, ja viem, že som mu to nemala hovoriť, prepáč, prepáč, prepáč.“
-„To je v pohode Em, na teba sa nehnevám. Len ma udivuje, že mi to nepovedal, veď sme spolu boli potom pol dňa. Nič ohľadom toho nezmienil. Nechápem...“
-„Možno, ti to nechcel pripomínať, alebo to rozoberať, možno bol len rád, že si v poriadku a pri ňom. Nič nepokazí náladu lepšie ako ex priateľ.“ Upokojovala ma Emily.
-„Áno, to je pravda...“ súhlasila som napokon.
-„Aaaa teraz mi povedz, čo sa dialo s D., hm? Vyriešili ste niečo?“ zvedavo sa pýtala.
-„Nič sme nevyriešili, len ma chcel uprosíkať aby som sa k nemu vrátila a sľuboval, že to bude iné.“ Rezignovane som priznala.
Emily vedľa mňa šokovane zmeravela..Trvalo jej to len chvíľku a potom sa od zvedavosti celá začala triasť.
-„Čožeeee? No tak pekne poporiadku a do detailov, spusti!“ prikázala mi.
Pohodlne som sa usadila a začala jej rozprávať o celom rozhovore a situácii, potichu sedela a počúvala...
P.S. Ospravedlňujem sa(už neviem koľký krát) za to, že mi to stále trvá tak dlho, ale momentálne mi to nejak nemyslí.
Mám vás rada
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
janini
15. 7.júla 2013 10:05
teším sa na ďalšiu
4
@marge2 , @zelenookarysavka , @janini už sa nejdem sľubovať, lebo naozaj neviem kedy sa k tomu dostanem. Ale naozaj sa posnažím čo najskôr, kvôli vám slečny
8
@janini Ja už to mám viac menej rozpracované len som taká lenivá sviňa že sa nikdy nedostanem k tomu aby som zo "uverejnila"
prepááč ale snáď čo skoro
prepááč ale snáď čo skoro
9
@elsi Ahoj, tak ako stojíš s tými ďalšími časťami?? budeš ich ešte sem pridávať, ja by som si veľmi rada prečítala tento tvoj príbeh dokonca...budem mať možnosť?
Napíš svoj komentár