Dnes som bola u kamošky. U kamošky, s ktorou som kedysi pracovala. A keďže už spolu nepracujeme, tak sa stretávame veľmi málo. No dnes sme to aspoň trochu napravili. Konečne som mohla rozprávať a používať aj svoje filozofické myslenie.
Mnohokrát sa mi to stáva, že s niekým by sa možno dalo aj porozprávať, ale v skutočnosti je to pre mňa trochu ťažšie, pretože očakávajú len jednoduché odpovede. Nemôžeme sa v niečom rozpitvávať a rozprávať sa o rôznych možnostiach.

No napriek tomu si myslím, že aj také rozhovory sú dôležité. Od každého človeka sa dá niečo naučiť. Každý človek je iný, a pokiaľ si ochotný počúvať, s radosťou Ti predá svoje múdrosti. Má to čosi do seba. A aj to pomáha v rozvoji osobnosti.

Ale keďže som v poslednej dobe mala takých rozhovorov dosť, tak mi tento viac "urečnený" naozaj padol vhod. Už som to potrebovala. Neprispôsobiť sa druhému, ale "vykecávať" sa ako som zvyknutá. Rozoberali sme vlastne len obyčajnú cestu k úspechu. O tom, že človek ak myslí pozitívne, a robí pre to niečo, tak to aj dosiahne. Obyčajná téma, pri ktorej sme si vymenili zopár myšlienok. Myšlienok, ktoré nútia uvažovať človeka, aby niečo podnikol so svojím životom. A o tomto s hocikým rozprávať nemôžem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár