riadne som sa naobliekala, vonku mrzlo ... počas cesty sa mi v hlave odvíjal obraz, ako sedíme oproti sebe ... ja som písala SMS ... nechcela som, aby videl, čo do správy píšem ... mobil som držala tak, aby nevidel odraz písmen v mojich očiach ... SMS patrila jednému páru s opisom mojej situácie a prianím, aby mali veľa lásky ... keď som dopísala, spýtal sa ... "Čo si im zaželala?" ... odvetila som ... "To najkrajšie, čo sa popriať dá." ... zasmial sa ... odohnala som tú predstavu
na námestie som prišla presne o 22:22 ... po meste sa potulovalo kopu "nehezkých" ... väčšinou muži ... obišla som námestie ... zastavila som a prezvonila ho ... vtedy sa dotrmácala hlučná skupinka 7 ľudí ... ani jednému som nevidela do tváre ... akoby naschvál prešli cezo mňa ... prevalili sa ako vlna ... cez smiech zaznelo ... "A nemôžeme, a nemôžeme sa jej zbaviť!" ... potom obišli námestie ... úplne rovnakou trasou ako ja ... prešla som okolo nich .... na okamih stíchli ...
chvíľu sa mi ťažko dýchalo ... bolela ma hlava ... drobný problém s rovnováhou a koordináciou pohybov ... musela som sa resetovať a znovu nahodiť systém ... v uličke som zazrela miznúť tieň ... zaujal ma ... ale stratila sa mi ... bol príliš rýchly ... vrátila som sa na námestie
mysľou mi prebehla nová predstava ... znovu tých 7 hlučných ľudí ... videla som ich ako čierne tiene ... jeden sa ma spýtal ... "Čo slečna, neprišiel?" ... odvetila som ... "Nie, neprišiel." ... tieň na to ironicky ... "Ale. To sa čudujem." ... a ja ... "Ja sa mu nečudujem. Bojí sa, zbabelec. A má prečo." ... zostalo ticho ... obrátila som sa k tým 7 tieňom ... "Prajem Vám nádherné sviatky, plné Bohom požehnaného pokoja a lásky." ... hlboko som sa uklonila a odišla ... tiene sa dosť rozčúlili ... potriasla som hlavou a predstava sa rozplynula ...
vynadala som mu do zbabelcov ... hrozne sa naštval ... to bol ale rev a tie ksichty ... zastala som na kraji námestia ... rukou prešla po priestore ... potom som prešla na opačnú stranu ... smerom k stanici ... zo všetkých možných barov, uličiek a tmavých kútov vyliezali ľudia ... a opäť sa strácali v tme ...
bola som zvedavá, koľko ich je okolo ... pozrela som sa ... lampa prudko zhasla ... tvorili doslova stenu cez celú ulicu ... valili sa ako masa ... pestrý výber ... väčšinou veľkí ... sranda ... zvrtla som sa ... smerom domov ...
doma som sa ešte fotila ... cez zrkadlo ... fotky boli veľmi zaujímavé ... potom 12 hodín spánku ... bez snov ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár