sedel chrbtom ku mne ... ponorený do vlastného sveta ... presne som si vedela predstaviť jeho výraz ... hlboko sústredený ... jemne kladie prsty na klávesy ... znovu a znovu ... kým nebude aspoň trochu spokojný ... potom si stvorenú hudbu nahrá a pokračuje s ďalšou vrstvou melódie ... dokola ...
vstala som a otvorila okno dokorán ... nech tóny slobodne letia ešte ďalej ... pod sivou oblohou poletovalo zopár holubov ... skĺzla som pohľadom po okolí ... sneh sfarbený podľa neba ... ošarpané, no predsa krásne historické budovy ... deti hrajúce sa na školskom dvore ... idylku rušili len vrčiace autá a zvoniace električky ...
chvíľu som sedela na okne ... keď mi naskočili zimomriavky, stiahla som sa naspäť do izby ... sadla som si na okraj postele ... môj notebook tíško priadol na podlahe ... cez obrazovku lietali malé hviezdičky ... hm,miesto práce leňoším ... vzala som do rúk vankúš a prečítala si WARNING ... stále sedel a hral ... v duchu som sa zasmiala ... radšej ho nebudem rušiť ... znovu som sa natiahla na posteli ... so zatvorenými očami čakala na tóny ... snáď nezaspím, kým priletia ...
------------------------------------------------------------------------------------------------
P.S: ak budeš chcieť, aby som to zmazala, povedz, zmažem ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár