zúrivo som mávala krídlami
boli tmavé, kožovité a studené
odsúdené na zlo
...
stál, vzdialený necelé tri metre
v očiach prekvapený a nechápavý výraz
zdvihol ruku smerom ku mne
...
syčala som neprestajne v ošiali hnevu
ktorý ma celú pohlcoval, osplepoval
triasla som sa od tepla, od zimy
...
ruku mu padla späť vedľa tela
druhou si chytil hrudník, zhlboka vydýchol
pomaly sa zosunul na kolená, potom na zem
...
krídla znehybneli, opatrne som sa priblížila
obišla som ho, kľakla si
opatrný dotyk, už sa nebránil
...
sklenené oči otvorené dokorán
nehybné torzo jednej ľudskej duše
...
zdvihla som ruku z hrudníka
priložila som si ju na srdce
...
krv sa mu valila z okrúhlej rany
ako malé vodopády až na podlahu
...
krídla zmizli, revolver mi vypadol z rúk
vzala som jeho tvár do dlaní
...
pohladila jemne sivými krídlami
pobozkala, dúfajúc v zázrak, ktorý sa nestal
...
ležal si mi v náručí
dlho
skoro večnosť
bolelo to viac ako najostrejší meč
...
pobozkala som na tebe všetko
i zmáčala slzami
okrem tvojich pier
to som nedokázala
...
odpusť
nechcela som
milosť?
radšej smrť

 Blog
Komentuj
 fotka
elwinko  29. 12. 2009 23:45
radšej milosť
Napíš svoj komentár