...
stojím
sama uprostred kamennej miestnosti
tri holé steny
sivé ako moje krídla
štvrtá stena iba sklo
...
za sklom ľudia
rôzni a predsa rovnakí
smejú sa, plačú, kričia, behajú, stoja
občas niekto zastane
a pozrie na sklo
...
no nevidia ma
alebo nechcú?
či ja nechcem byť videná?
...
prechádzam sa popri stenách
hladím ich prstami
zmývam slzami
zdobím runami
podopieram pleciami
...
snažím sa vyhnúť sklu
nedá sa
fascinovane hľadím na ľudí
pozorujem ich kúsok po kúsku
no nepočujem ich
ani necítim
...
krvavé ruky
škrabance na tele
dodriapaná tvár
chlad a samota
beznádej
...
to sklo nejde rozbiť
nedá sa
je príliš ... moje
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elwinko
27. 12.decembra 2009 00:32
obraz duše..?
4
dusa v ktorej mas vlastne vazenie, to sklo praskne len ked to sama naozaj budes chciet a budes po tom tuzit
Napíš svoj komentár