Som kráľ kráľov
Mal som všetkého vždy len málo
Vždy len omrvinky, aj to bolo to, čo za to všetko stálo
Pocity na tabuli výsledkov
Bez smiechu sa neoplatí vstať
Preventívne sa strachu z tmy báť
Záviďte mi všetci moju slobodu
Pritom si vyrežte srdcia a duše
To je presne to, čo Vás všetkých do krku kúše
Nestaraj sa o nič viac, o mňa ani o ňu
Koľkokrát Ti mám povedať, že nechcem poznať Tvoj názor?
Ešte raz sa vyjadríš takto verejne, tak Ti venujem dissblog
Nestaraj sa o môj názor, o moje presvedčenie
Nie som zvedavý na Tvoje reči a urážky
Ty si tým, čím si, ale mňa to vôbec nezaujíma, priznám si
Postavte sa do radu
Ja Vás budem strieľať a presviedčať
O svojej pravde, nebudem sa zaliečať
Nie je treba viacej slov
Zoznámte sa s mojím názorom
Ten istý je ako bol predvčerom
Nepotrebujem opisovať tristo vločiek snehu
Akú by to malo asi váhu?
Teraz keď stojím na prahu voľna a povinností?
A cítim to kýchnutie poriadne až do kostí....
Ak budem chcieť, tak proste príde šok a v pozitívnom smere
Tá myšlienka je tam, pomaly von sa derie
Ona príde a ver, že zaberie
Myšlienky sa sypú pomaličky ako sneh
Usadajú na ten rozhrdzavený plech
Deti bláznia sa, počuť ten ich smiech
Únavou sa hlava v snehu zabára
Ostávam takto, v snehu, až do rána
Aj keď chlad ma sem-tam slovkom odhovára, odvráva a prevráva
Každopádne sa mi takto dobre leží
Na chrbát mi sniežik sneží
Po snehu si psík len beží, nožičkami prepletá
Kým nevystrie si kopytá
Lopatou si hádžem sem tam rovno, inokedy do strany
Od únavy sem tam bývam celkom strhaný
Dennodenne prekonávam zábrany
Vy sypete mi soľ priamo do rany
Vy všetci, Ty i Ty, i ten
Ja poviem len, že..
..mne je jedno, kto čo hovorí
Kto ako koho hodnotí
Komu ako sa hlava zatočí
Podľa Teba píšem strašné básne
Podľa mňa Ty píšeš strašnejšie
Podľa mňa Ty píšeš všetko na jedno kopyto
Ešte niekto, niečo proti mne?
Tak poďte pekne postupne...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.