Máš chvíľu len pre seba
I tak sa staráš o problémy druhých
Míľovými krokmi sa posúvaš ďalej
I tak stojíš na mieste a hrabeš sa v piesku
V piesku svojich vlastných nulových šancí
Nikomu neostáva čas na rozmarné pohyby
Prečo by sa mal niekto stále starať o pohyb vpred
Čo ak mu netreba kráčať, čo ak chce stáť? A zabúdať
Okrúhlymi pohybmi sa dostávaš k jadru veci
Prečo sa neopýtaš priamo pozerajúc mne do očí?
Prečo sa tvárime ako bossovia prázdnych slov?
Prečo prázdne dni napĺňame instantnými pocitmi?
Prečo máme tak ďaleko k tomu byť spokojní?
Prečo máme otázky bez odpovedí častejšie ako odpovede samotné?
Pretrhnuté nite sa namotávajú ťažko
Uzlíky nám nedovoľujú navíjať priamo rovno presne
Pohľady zapasujú do druhých veľmi tesne
Nemusíš povedať svoj názor
No potom nečakaj odozvu
Práchnivé myšlienky sa prevrátili dole hlavou
Ostali jemné náznaky rannej eufórie
Ty aj Ty aj Ty si úplne mimo
Nemáš právo súdiť
Nemáš právo ubližovať
Nemáš právo odsudzovať
Nájdi si svoj vlastný sever
A tam priamo smeruj svoju cestu
Neodbočuj vedľajšími cestami
Maľuj svoju cestu pomalými pohybmi
Okrúhle a zároveň rovné
Cesty – necesty vedúce nikam
Jediná myšlienka sa vracia späť
Myšlienka na ranné prebúdzanie
Vôňou horúcej kávy
Pár párov pečiva natretého maslom
Pár hryzov do konca osieho hniezda
A pocit, že aj ja môžem byť nachvíľku hviezda
Ktorá vyletí so svojho vlastného hniezda
Dosť bolo krátkych viet
Dosť bolo tvrdých pádov
Dosť bolo nemilosrdných rozsudkov bez možnosti odvolania
Dosť bolo všemocných a ich nepotrestaných činov
Dosť bolo zavesených na dlhej tyči dole hlavou
Dosť bolo týrania nevinných ľudí a zvierat
Bc. elwinko
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mirkova
3. 5.mája 2010 22:41
zaujímavé.... budem si to musieť prečítať ešte raz...... a znovu a znovu - náročné na takú neskorú hodinu
Napíš svoj komentár