Ešte že existuje veľká mudra bublina plná ľudí, šťuchancov a statusov. Samozrejme, že sme sa našli, to už však bez Lucie. Padlo pár písmen a hneď prišlo pozvanie do kina.
Akonáhle som bola pozvaná chalanom, ktorý sa mi páčil, som veľmi rada zdupkala. Teraz to problem nebol, veď je to “nejaký chalan”, do kina ísť môžem… A tak som pozvanie prijala. No nastal “problem”, čo Lucia? Povedať? Nepovedať? Ja som bola za, veď nemám źiadne úmysly, ktoré by jej mohli vadiť a predsa len,radšej nech to vie teraz a od nás, než neskôr. Čo by si pomyslela? Prečo som jej to tajila? … Druhá strana bola iného názoru. “Jas a spovedať nikomu nemusím, čo ju je do toho s kým ja idem do kina a s kým nie”. Jasné, nemu to môže byť jedno… Než sme sa samozrejme rozhýbali s otvoreným “priznaním” mu zvonil telefón. Vraj či pôjdu von. Jeho odpoveď bola, že nie, pretoźe ide do kina… Super! Tak už vie, že kino, škoda, že ešte nevie s kým…. No a následne prišla sms mne. Či ideme von. (Ak nie on, tak ja, veď to sme si zažili aj na začiatku)… Telefóny sme odložili (áno,ja som nasadila hnusnú ignoráciu) a vyrazilo sa. Výber filmu bol na mne. Lidice. Noa čo? Veď to nemala by’t romantická happy-endovka, veď sme nemali rande. A samozrejme som mu povedala,že môže vybrať on, ak toto nie je to pravé pre neho (samozrejme som vedela,že to nie je pre neho)…
Sedíme na káve, čakáme na kino… A mne v hlave behá Lucia. On ju má tak tršku v paži. Ešte že čakanie nebolo dlhé a šup sa pozerať. Samozrejme že ho Lidice nebavili. Absolútne. V polovici filmu som mu navrhla že môžme odísť, že vidím že ho to nebaví. Nie, mám pozerať ☺ A tak som pozerala….
Keď sme vyšli z kina ožil. Do chvíľe, kým som nezačala hovoriť o Lucii. Veď som si nasal zmeškané hovory a smsky.
Rozhodnutie padlo, musím jej to povedať, najlepšie hneď. Vytočila som ćislo, ospravedlnila som sa, že som bola v kine. A ona sa ma s ćudovaním pýtala s kým. Nenapadlo jej to??? Nenapadlo… Bola na nejak akcii, s nejakými chalanmi. S kým som bola v kine zo mňa bohužial nevyšlo a tak som jej to potom napísala v sms.
Samozrejme, že som si to schytala o pár dní neskôr. Ja aj on…
Nastali v hlave nové myšlienky, zmiešané pocity… No už nie len z Lucii… Už aj Mareka som videla “inak”…
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.