Realita

Poznanie bolo zarážajúce a pritom bolo poznanie predtým mojou jedinou prioritou , chcela som vedieť a rozumieť, ale s poznaním človek rozumie menej.
Najhoršie zistenie pre každého jednotlivca je bezvýznamnosť, keď si človek uvedomí že oňho nezakopne ani najväčšia nula. Som pán Nikto povedala by som i napriek istej relatívnosti. Pre chudáka každý bohatier. Ja som si do nedávna myslela že niečo znamenám, že som podstatnou súčasťou systému, no opak je pravdou a čím som staršia tým je to očividnejšie. Záleží na mojom názore? Asi som žila vo vlastnom svete bez nádychu reality , počúvala piesne z 90-tych rokov a vysnívala si svoj svet v škatule. Najhoršia je tá naivita ,ktorou trpí väčšina ľudí a ani si neuvedomujú, že zdanlivo demokratický systém je len bábkovým predstavením. Sme figúrky na šachovnici, ktoré sú síce neodmysliteľnou súčasťou hry, ale pre skutočných hráčov ľahko obetovateľné ovce. Žila som na dedine a ako dcéra podnikateľa sa len pozitívne pozerala do svojej prosperujúcej budúcnosti. Zasnená túžila po úspechu a istým spôsobom aj rešpekte. Z pribúdajúcimi skúsenosťami som si musela uvedomiť, že údajná prehnaná krutosť vo filmoch je len odvarom skutočnosti. Byť nepohodlný nie je len slovným spojením , ktoré nachádzame v literatúre pri básnikoch, ktorí boli nenávidení dobou. Je viac aktuálne než si človek dokáže predstaviť. Chcete robiť problémy ? alebo vyjadriť názor ? nedajbože siahnuť na hračku zbohatlíckej dcérenky ? najkrutejšia na realite je pravda. Pravda je naklonená na stranu bohatých, ale je to ešte vôbec pravda ? slová strácajú význam a demokracia charakter. Sloboda názoru- povedala by naša dejepisárka, ale do akej miery je sloboda slobodou, ak sme si viac ako istí neúspechom. Nemáme v úmysle sami seba sabotovať a tak len počúvame hlas doby a nasledujeme tiene tých, čo udávajú smer. Ovce ,ovce .. ovce . Snívate o prosperujúcom živote s úžasnou prácou ? ak nie ste totálni flegmatici ,hádam že hej . Horšie ale je keď vás už dávno niekto hodil do škatule s nápisom looooser. Vymaniť sa so zaradenia doby je ťažšie než sa zdá. Keď si spomeniete ne minulosť a históriu ako ste sa ju učili v škole, narodili by ste sa radšej ako Žid s istou budúcnosťou v koncentračnom tábore alebo blond dieťatko s modrými očami ? Vedieť sa dobre narodiť je umenie a to platilo nie len v minulosti, ale i teraz. Ste dieťa prominenta alebo priemernej slovenskej rodiny, ktorá žije od výplaty k výplate. Prominentné dieťa nepozná svet a všetko dostalo k nohám, nemá odhodlanie bojovať a špinavú prácu nechá na druhých. Čo z enho vyrastie ? mafián / politik ? alebo si bude váľať šunky v teple ich vilky. Každý sám si svojho šťastia strojcom ..vraj,ale to kde sa narodíme neovplyvníme,zostáva nám len milovať a byť spokojný so svojou existenciou, veď Boh nás stvoril k obrazu svojmu .. ďalšia vec ktorá ma irituje . Kresťanstvo bolo zavedené pre šírenie múdrosti a zjednotenie kráľovstva. Chcem hlavne povedať že každý nech si verí čomu chce a proti kresťanstvu naozaj nič nemám , no dnes je to úžasný spôsob ako ľuďom vtĺkať do hlavy, že majú byť spokojní s tým čím sú a ako sa narodili. Veď ovečky v kráľovstve božom si budú všetky rovné no nie ? ..zasa tie ovce . Zdanlivo slobodne žijeme – žijeme internetom. Na facebooku sa prejavuje ovčí syndróm a všetci v plnom prúde zverejňujeme naše súkromné informácie. Prečo neoboznámiť svet s tým, že sa idete vysrať ? veď vám to psychicky pomôže, budete populárni v imaginárnom svete plnom pravých priateľov ,ktorí za vás dajú aj ruku do ohňa. V dnešnej dobe má už všetko vlastníka , zem ,budovy , hviezdy ,ľudia .. všetko hmotné čo existuje ..alebo aj to čo hmotné nie je , čo nemôžete vidieť ani cítiť, čo na opustenom ostrove stráca hodnotu ale v modernom svete vytvára závislosť ako internet. Facebook- ové stránky majú svojho vlastníka a vy dáte like. Čo ste tým lajkom asi spôsobili ? Nasýtili ste dieťa v Afrike alebo len prispeli zbohatlíckemu dieťaťu na nový Iphone. Prečo dáte lajk ? lebo sa vámt o páči ? lebo bez toho nemôžete byť ? alebo len preto ,že to robia všetci ostatný. Ovčí syndróm je veru nákazlivá vec. Priala by som si aby sa veci vrátili do starých koľají, aby trinásťročné deti behali po ulici a vedeli rozoznať mačku od srny. Dávame deťom tie pravé hodnoty ? Sme bezvýznamnými like-ami na facebookových stránkach a zostáva nám len veriť, že tým spasíme svet. Podporujeme už tak dosť bohatých a ani o tom väčšina netuší. Pridávame príspevky , ktoré menia majiteľov a naše súkromné informácie už nie sú súkromné a nie sú ani naše. Imaginárny svet sa stáva pre mnohých väčšou realitou a strácame našu osobnosť , naše sebavyjadrenie. Čo od života vlastne chceme ? vieme to ? viem to ja ? ja som mala vždy presnú predstavu o svojej budúcnosti a maľovala som si ju viac ako ružovo. Tvrdé zistenie, že bohatým stačí len mávnuť prstom aby zničili tvoje sny, jedinú nádej na vymanenie sa zo stáda . Máš ilúzie o slobode názoru a pravde až kým nevidíš tú reálnu kvázi pravdu bez zásterky. Žijeme v demokratickom svete a každý má rovnaké práva, ale len do vtedy kým nezačne byť niekomu nepohodlný,alebo nevojde do cesty vyšším cieľom. Svet nedokáže byť pravdivý ,nedokáže byť úprimný, nedokážeme si byť rovní. Nie je to v nás . I napriek rečiam o inteligentnom svete plnom možností ,vláde ľudstva sa neprestávame správať ako zvery. Silnejší ,bohatší vyhráva. Mať konexie je pre dnešný svet prioritou . Mám ale šancu bez nich vo veľkom svete takzvanej úprimnosti? Narodiť sa to je umenie. Zbohatlícka dcérenka sa v ružových šatôčkach prevaľuje z boka na bok a iste rozmýšľa o ťažkých otázkach skorumpovaného sveta, alebo radšej nerozmýšľa vôbec lebo na to má predsa iných ľudí. Mám šancu byť úspešná a splniť si svoje sny bez priazne bohatých , ba naopak nenávidená a nepohodlná dosiahnuť svoje životné ciele. Bez obetí to nepôjde,povedal mi jeden kamoš. Bol to deň odlišný od iných a tak som ani stereotypné myšlienky neočakávala. Vtedy som sa oboznámila s mafiánskymi praktikami . Kriminálky som mala vždy v obľube, ale nepriznávala som im priveľkú pravdivosť. Zistenie že to je len slabý „čajíček „ reality ma zarážalo . Pre môj idealistický svet by bolo ľahšie zavrieť oči a robiť akože nič. Ako som na začiatku uviedla „Poznanie bolo zarážajúce a pritom bolo poznanie predtým mojou jedinou prioritou , chcela som vedieť a rozumieť, ale s poznaním človek rozumie menej.“ a tomuto som ja nerozumela.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu