Hromnice 29.01.2008 Sviatok Hromníc (2. február), alebo inak nazývaný aj Očistec Panny Márie, mnohí z nás poznajú ako sviatok, počas ktorého sa v kostoloch posväcujú sviečky. Sviatok má pripomínať deň, keď Mária doniesla Ježiša do chrámu a navždy ho zasvätila Bohu. Kresťania tento deň považujú za očistný a práve pálenie posvätných sviečok má očisťovať od hriechov. Dnešná podoba sviatku sa odlišuje od tej, ktorú poznali naše prastaré matere. V minulosti sviatok Hromníc nebol len záležitosťou cirkevnou, ale k sviatku sa viazali aj mnohé pohanské zvyky súvisiace s predpovedaním počasia a zabezpečením dobrej úrody. Pozornosť ľudí sa sústreďovala hlavne na pestovanie konope a ľanu. Gazdiné si varením čo najdlhších šúľancov zabezpečovali, aby aj konope bolo dlhé. Sánkovanie a kĺzanie na ľade malo na Hromnice tiež dlhú tradíciu. Čím dlhšia bola dráha, ktorú gazdiná, či mládenci s dievčatami prešli, tým dlhší mal byť ľan a konope. Predpovedať jeho dĺžku sa dalo aj dĺžky cencúľov, ktoré viseli zo striech. Hromnice patrili k najvýznamnejším pranostickým termínom. Druhého februára je presne polovica zimy za nami a ľudia verili, že v tento deň sa stretáva magická zimná sila s jarnou. Všeobecne platilo, že čím väčšia zima na Hromnice, tým lepšia úroda, teplejšie leto a skorá jar: Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli., Keď na Hromnice sneh a vietor duje, to skorý príchod jari zvestuje. A naopak ak bolo na Hromnice teplo, predpovedalo to tuhú zimu: Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu. Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zamrzne Najznámejšia a najdôležitejšia súčasť hromničných zvykov kresťanskej tradície je posväcovanie sviečok počas sviatočnej liturgie a obchádzanie kostola. Hromničné sviečky, ktorých názov je odvodený od pomenovania sviatku – Hromničky, boli dôležitým ochranným prostriedkom pred búrkou a hromom. Chránili nielen obydlie, ale ja úrodu a ľudí uviaznutých vonku v búrke. Zapaľovali sa aj pri mŕtvych, aby ich chránili pred negatívnymi silami a svietili im počas cesty na druhý svet. Hromničné sviečky sa uplatnili aj v ľudovom liečiteľstve ako pomôcky pri liečbe ochorení. Obchádzanie kostola so sviečkami a sviatok Hromníc zaviedol pápež Gelasius v roku 494 n.l., aby nahradil sviečkový pochod, ktorý bol súčasťou pohanských slávností Luperkálií konajúcich sa od polovice Januára až do začiatku Februára. Počas osláv sa rituálne obetovávali zvieratá – capy a psy – na počesť boha Pluta a bohyne Junany. Z koží zvierat vyrábali remene, s ktorými na uliciach šľahali okoloidúcich, najmä ženy. Zvyky a rituály počas Luperkálií mali viesť k čistote duše, ktorá sa nazývala Februatio. Vtedajší posledný mesiac v roku – február – sa pomenoval podľa čistoty, ktorá bola jeho hlavnou náplňou. Slovania mesiac február zasvätili bohu Perúnovi, vládcovi neba, ktorý sa na zemi prejavuje hromami, bleskami a dažďom. V jeseni Perún zamyká bránu sveta bohov Iriu a vo Februári posiela na zem čarovný nápoj živej vody v podobe jarného dažďa a tým ju otvára. V Anglicku sa Hromniciam hovorí Candlemas (Sviatok sviečok) alebo Bridget´s days (Brigitin deň). V predkresťanskej dobe Brigita, bohyňa keltskej mytológie, vládla slnku a ohňu. Súčasťou keltského sviatku Oimelc, ktorý pripadal na Hromnice, bolo zapaľovanie ochranných ohňov a čistenie ohniska, ktoré potom mohla zapáliť len mladá deva symbolizujúca bohyňu Brigitu. V roku 453 sa z keltskej bohyne stala svätá Brigita. Pohanské zvyky uctievania ohňa a zapaľovanie očistných ohňov sa prenieslo do kresťanského sviatku. No ani tisícročia nezmazali jeho podstatu – očistiť dušu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
