Macko...z naších detských čias si veľa nepamätám asi by som to mohla zhrnúť do pár výstížnych viet. Celkom dobre sa mi vybavuje ako sme sedávali pod stromom vždy, keď nás učitelia pustili von sa hrať. Ten strom bol celý pokrútený a skoro sa plazil po zemi. Pamätáš? Ja áno. Spomínam si tiež ako si po mojom boku stála na prvom svätom prijímaní a nahlas sme si spievali kostolné piesne. Bola si ako dieťa strašné chutná. Dnes si len úžasná a skvelá, sexi a bláznivá...atď o tom by mohol byť ďaľší blog V škole sme sedávali celé roky v jednej lavici. Rozmýľam, ktorý to bol ročník keď sme si popísali a polepili celú lavicu. Všelikoho sme nútili aby sa nám tam podpísal chceli sme mať pamiatku na tie bezbolestné detské časy plné zábavy smiechu a kamarátov. Vždy si bola nadaná a ja som ťa obdivovala. Dosahovala si veci, po ktorých si túžila. Dramatický krúžok bol pre teba miesto plné hier aj keď neviem prečo si mi nikdy nedovolila prísť na vystúpenie vieš, že ja by som ťa podporila. Ty by si však asi vypadla zo svojej role ako ťa poznám. Tiež máš talent na tanec- potrebuješ len miesto a hudbu. Dúfam, že oboje budeme mať keď sa vrátiš domov. Spomínaš si ešte ako mi Haváč sľúbil, že mi do 20tky nakreslí krásne auto? A keď nie tak mi ho kúpi? No som zvedavá Tak dlho som nevidela Dana a Filipa ale Rado vrav, že sa nezmenili.
Prelomové časy nastali, keď som sa presťahovala a ty si ku mne začala chodiť ako nočný návštevník. Pravda vela sme nenaspali. O polnoci sme budili ľudí v zozname a o šiestej ráno znova. Čudujem sa, že niektorí nám aj s veselou náladou odpovedali. Počas týchto rokov strávených v Lužiankach sme navyvádzali veľa hlúpostí. Chlapci sa vždy okolo nás točili lebo ich veľa a tešili sa na náš príchod. Prvé mesiace boli len o spoznávaní a blbnutí. Ohadzovať cudzích chlapcov chrumkami to bolo naše. Vodárnička a feťáci? To patrilo k sebe.Vždy keď som upadla do depresie ty si ma z nej dostala a naopak ja teba. Dovolím si povedať, že to boli najkrajšie časy v našich životoch. Formovali sme sa a začali sme hľadať lásku po akej túžia akej sa všetci boja. Obe sme ju našli. Ja síce až po pár vyskúšaniach ale predsa. Ja som si svoje srdiečko zlomila po roku sama, keď som povedala konečný verdikt: Jurko ja ťa mám rada ale budeme len kamaráti je to tak lepšie. ... Nechápem ako to vtedy mohol pochopiť i keď mi vyčítal, že robím hlúposť a mi kamaráti nebudeme vedieť byť nikdy no časom sa z nás aj tak stali. nevravím, že srdce nestisne keď ho vidím..bol predsa len moja detská láska a zostane ňou. Tvoja láska prešla mnohými skúškami najprv bola detská neskôr dospelá no či aj zrelá to ťažko povedať. Asi sa to dá podotknúť až s odstupom času.
Všetky dôležité veci si prežila so mnou. Bola si po mojom boku keď mi padali krokodýlie slzy ale aj keď som od šťastia plakala-dúfam, že to tak už zostane, pretože ja ťa neopustím.
Myslím, že keď sme začali chodiť do mesta už to bolo celé zmenené. Boli sme na strednej škole a získali nových kamarátov. Jedny o nás vedeli viac a iný menej.
Spomínam si keď som mala prádzny dom a my sme tu boli len tri baby po dva večeri. Nikto nám nejako veľmi nechýbal lebo sme si stačili. Hrali sme twistera, tancovali v spodnom prádle po dome, rehnili keď sme krútili hlavami na metal, skákali do rytmu, keď sme púšťali rap. Nadovšetko ťa ľúbim miláčik si veľmi dôležitý človek v mojom živote. Jeden z najdôležitejších.
Vždy si bola nebojácna už keď si robila saltá do vody alebo sa v noci stratila a nechcela sa vrátiť. Všetci sme vás tak zúfalo hľadali a vy ste mali na háku. To boli časy čo? Žiadna zodpovednosť. Len láska. No ženy tedy som si s vami užial dosť roboty aj ty aj Sima stále ste len zdrhali. Nehovorím , že sa za to hnevám ja som mala možnosť byť s Maselkom. Boli sme puberťáci bez rozumu. Asi nimi ešte aj trocha sme ale už máme väčšiu zodpovednosť, ktorú dúfam zahodíme za hlavu cez tieto letné mesiace. Stolný futbal bola naša veľká hra..len škoda, že si stále grilovala ale aspoň si sa tešila z víťazstva že? Vieme si povedať všetko a aj to čo si povedať nevieme vytušíme. Stačí mi jedna otázka a už sa triafam do čierneho, keď si smutná. Poznám tvoju povahu a nikto ma nikdy nepresvedčí, že si zlá. Neveríš ľudom a ja tomu rozumiem..aj mňa život donútil opustiť ľudí, ktorých som milovala. Život je krutý radca ale vždy sa dá vstať z dna a ísť ďalej. Ľúbim ťa Nikolka

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ewellyne  5. 5. 2009 21:01
pekné vyznanie
Napíš svoj komentár