Vo svojom, zatiaľ pomerne krátkom 17-
ročnom živote, som stretol už mnoho
ľudí. Niektorí ním len prešli a iní sú v
ňom až dodnes. Pomáhajú mi, keď si
neviem rady a rozosmievajú ma, keď je
mi do plaču.
A viete, ako sa hovorí takým ľuďom, ktorí
prídu, keď všetci ostatní odišli? Sú to
jednoducho PRIATELIA.
Je veľmi ťažké
nájsť ozajstných priateľov, takých čo stoja
zato, pretože tí sú najvzácnejší. Nie
každý je priateľ, kto sa veselo tvári, aj
keď to tak často vyzerá. Už mnohokrát sa
mi stalo, že som sa práve v takých ľuďoch
sklamal. Vždy keď si to uvedomím, objaví
sa mi v myšlienkach jedna otázka: Ako
spoznám, ktorý priateľ je ozajstný?
Takýto priateľ sa prejaví vo významných
udalostiach, práve vtedy, keď vás všetci
ostatní opustia. Nezáleží mu na
peniazoch, ani na tom, či ste obľúbený,
alebo nie. Ide mu len o vás.
Môj priateľ
je vždy pripravený, ak sa potrebujem
porozprávať a to isté očakáva aj odo
mňa. A keď je mi nanič a potrebujem
zábavu a rozptýlenie? Aj vtedy je tu. A čo
ak zažijem niečo veselé, z čoho som
šťastný? Nič nové, pretože aj vtedy je tu
pre mňa. To je podľa mňa na priateľstve
najdôležitejšie: v dobrom, alebo v zlom,
stále spolu. Spolu oslavujeme úspechy,
ale i smútenie nad neúspechmi. Čo
myslíte, mal by mať každý takého
priateľa? Na túto otázku je podľa mňa
jednoznačná odpoveď: ÁNO! Ale
skutočnosť je iná.
Nie každý má toľké
šťastie. Priateľstvo je veľmi vzácne, ale
má cenu len pre toho, kto si ho vie vážiť.
Nie je to niečo obyčajné, či bežné, ale
podľa môjho názoru dôležité a potrebné.
Veď usúďte sami: dá sa žiť bez priateľov,
bez toho všetkého, čim vám pomáhajú?
Ja by som povedal, že nie. Teda aspoň ja
by som si nedokázal predstaviť život, bez
môjho najlepšieho priateľa. Samozrejme,
že okrem priateľov mám stále svoju
rodinu, ale s niektorými vecami môžem
prísť len za priateľmi. Hlavne preto sú
takí vzácni. Hovorí sa, že ak máš dobrého
priateľa, máš viac ako on. Som šťastný,
že aj ja patrím medzi tých ľudí, ktorí našli
takého priateľa a určite sa ho nemienim
vzdať. Je ako môj brat. Aj my sa síce
niekedy pohádame, ale to nevadí. A
prečo? Lebo je to normálne. Výmeny
názorov patria k životu. Viete ako podľa
mňa vznikajú výmeny názorov, alebo inak
povedané, hádky? Vznikajú na základe
toho, že ľudia majú rozdielne názory,
ktoré si bránia. A na svoj názor má
predsa právo každý. Aj napriek tomu
spolu dobre vychádzame a najkrajšie je,
že si rozumieme aj bez slov. Stačí jeden
pohyb či pohľad a hneď je mi jasné, čo
tým chcel povedať.
Častokrát rozmýšľam o zmysle priateľstva
a vždy prídem na jedno a to isté. A viete
načo? Nato, že bez priateľov by bol život
nudný a nezaujímavý. V živote si treba
dávať pozor na mnoho vecí a jednou z
nich je aj to, aby sme aj my niekomu boli
dobrým priateľom a aby sme nikdy
neublížili, pretože priateľstvo je veľmi
tenká niť a keď sa roztrhne , zviazať sa
síce dá, ale uzol ten zostane navždy!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
27. 2.febuára 2013 15:09
škoda ze je to červeným, trošku ťažšie sa to číta
Napíš svoj komentár