Keď som bola s mamou v obchode uvidela som jeden časopis, ktorý si odoberám, lenže do našej „super“ školy prichádza vždy o týždeň neskôr . A čo sa ja budem kašlať s nejakou školou ! Pekne som si novinky prečítala v obchode ...
A jak som tak čítala našla som oznam, že 24.10.2008 príde do Blavy Tarja Turunen !! Vtedy ma skoro porazilo a išla som sa okamžite mamy spýtať či tam môžem ísť ... A teraz ten rozhovor :
„Mamiiiii?“
„Čo zase potrebuješ?“ ona už moje praktiky pozná
„Nooo... žeeee... nooo.. mohla by som ísť na jeden koncert?“
„Na jaký zas koncert ty steš ísť?“
„Na Tarju Turunen.. bývalú speváčku Nightwish...“ potom som sa o nej rozkecala a skoro som jej povedala celý životopis o Tarji ale potom ma stopla...
Napínavé ticho a potom:
„A akože s kým tam chceš ísť?“
„Ja ešte neviem ale niekto sa určite nájde....“
„No keď si nájdeš nejaké kamarátky čo by s tebou išli tak môžeš!“
A teraz čo... len som s otvorenou papulou na ňu pozerala a asi po pol minúte som ju začala hladať lebo mi niekde zdrhla .
Takže kamarátka sa našla . Dokonca tri kamarátky . No lenže tie trubice vraj nejdú lebo nejde jedna z nich ! Ale nejako mi šťastie prialo a predsa len som vetou „Tarja je Tarja“ presvedčila jednu... Konkrétne Sonču . A keď som šla kúpiť lístky tak mi zase moc to šťastie neprialo
Bola som dohodnutá s Máriou, že ona pôjde na flautu a ja si pôjdem kúpiť lístky. Veď všetko v poriadku nie? už som sa tešila, že uvidím Tarju naživo, keď sa zrazu všetko s prepáčením posralo... Pokazil sa mi telefón ! A teraz akože jak mám nahrávať a fotiť? Dobre to by taký problém nebol, veď Sonča má na telefóne foťák aj kameru a má aj digitálny foťák takže to nič... Lenže 10 minút pred odchodom do mesta kde som mala ísť s Máriou mi zazvonil fón a pozerám že okej.. Mária mi volala že jej učiteľ volal že flautu nemá !!!
No fajn! Teraz sa budem po Šali sama jak debil preháňať lebo som mala nervy až sa hory zelenali ! Nasadla som na autobus a zase jak debil som vystúpila o jednu zastávku skôr ako som mala! Ale veď neva Šaľu poznám skoro jak vlastnú dlaň tak som šla.. a šla.. a šla... až som prišla k cestovnej kancelárii kde som si mala kupovať lístky.
S úsmevom na perách som potlačila dvere... Do kelu!!! Nejako mi nešli otvoriť! Potom pozerám na tie blbé dvere a tam že CLOSED!!! AAAAAAAAAAAAAAAAAA!!!! Tak som pozrela na otváracie hodiny a sedelo to, že by mali mať otvorené! Tak som sa naštvala a volala som mame nech mi dá niečo čo môžem rozkopať (dovtedy som kopala do zeme . Jediná záchrana pre mňa bola druhá cestovka... lenže tá je na druhom konci mesta! Ale to je Tarja!
Vtedy ma nič nazaujímalo a išla som jak strela. Samozrejme svojimi skratkami ... Asi po 10 minútach som sa tam dostala... Potlačila som dvere a... otvorili sa!! Oni sa normálne otvorili !!! Pozrela som sa doľava a tam v kancelárii sedeli dve ženy. Tak som vošla a pýtam sa:
„Dobrý! Tu sa dajú kúpiť lístky na koncerty?“
„Áno.“
„Hurááá, ďakujem ti dobrý Bože!!!“ tá pani sa usmiala a:
„A na čo to bude?“
„Tarja Turunen- Bratislava.“ Naťukala si to do kompu...
„To je to podujatie 24.10.?“
„Hej to je ono...“
„Za 690?“
„Noooo asi.. “
„Koľko lístkov si prosíš?“
„No keď 690 tak len jeden poprosím.“
Potom ho vytlačila a podala mi ho. Mne sa normál roztriasli ruky.. Poďakovala som a zdrhla von s úsmevom číslo 20 . Sadla som si na schody pri kulturáku a písala som sms Sonči, že ak chce tak nech príde aj s peniazmi na pešiu a pôjdem s ňou do tej cestovky. Lenže ešte som ani nedopísala už mi volala mama kde som a, že nech prídem na parkovisko pred Kauf.
Keď som zbadala mamu dala som si vstupenku pred oči a natiahla som úsmev číslo 16 . Mama sa na mne začala rehotať, odložila som si veci do auta a išli sme na nákup. So Sončou som to vybavila tak, že jej pôjdem kúpiť lístok (mama mi dodala prachy a na ďalší deň sa stretneme a dám jej ho a ona mi dá keš .
Tak sme sa teda stretli, všetko som vybavila, so Sončou sme pokecali a išla som het domov . Už ma išlo šlahnúť že mi zostávajú 4 dni do „day B“ .
P.S.: 2.časť je v stave výroby .
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
semonique
20. 12.decembra 2008 09:49
Milé šálená jak furt Tie 4 dni boli asi tvoja smrť čo? Čakanie
2
jakyy zmetok presne toto som robila ked som zistila ze predavaju mobikov a chcela som si kupit mel taq som sla do tesca tam nemamli do tmobilu na pesej tamteez nemali a ked som pobehala dalsie 3 tmobily, povedal mi jeden degeš za pultom ze tych mobikov dostanu az za tyzden alee hlavne ze tie listky mas a ze si tam bola a jaka bola tarja nazivo??
3
mno kikusik pekne rozlietane si to mala ..no ludia ale keby ste ju videli tu jej radost každy den chodila z listkom do školy a podla mna s nim aj spavala heh mno a priznavam skoro si presvecila aj mna aby som isla
4
čaves, ak tu niekedy spozoruješ môj komentár, ozvi sa mi... dajme tomu na mail (1black.dove1@azet.sk ), rada by som pokecala s niekým, kto má také isté záujmy.. hlavne o Tarji.. dík, tak sa maj
Napíš svoj komentár