Neuveritelne smutny pribeh o nevinnej korytnacke :D

O tom, ze aka som ja zla maminka.

Po vyse rocnom vyplakavani, som v 13tich konecne dostala tohto neskutocne inteligentneho tvora. Cela stastna som sa o Malvinku starala. No, ano dala som tomu chudatku malinkatemu tak nadherne meno, ze bolo uz dopredu predurcene na veeeeelku katastrofu.Vsetko sa zdalo fajn. Ustala aj nejake to prislapnutie. Alebo par dni bez jedla. Ved co, nemohla som predsa popri mojom strasne nabitom programe den co den krmit nejake nenasytne idividum. Ved to poznate, ked mate 13 neni casu len tak na rozdavanie Sem tam som upratovala nejake tie "exkrementy",ktore nas anjelik zanechal rovno pod kuchynskym stolom. Dokonca sa casom naucila aj odrazat od skrine, alebo krutit na panciery. Naozaj zlaty tvor.

IBAZE !!! Priblizne po dvoch rokoch mojej materskej kariery som akosi na Malvinku pozabudla. A ona chudatenko malinke ZMIZLA. Uplne sa vytratila. Ani za skrinou, ani v skrini. NIKDE.

Celkom som sa s tym zmierila. No co uz. Ved ona sa najde. Dalej som sa s nadsenim venovala svojmu nabitemu programu. A ako som raz sla na enormne dolezite stretnutie s kamaratkou, na dvore ma vyprevadzal moj pes, s malim prezentikom premna. Mal ju v ustach! Vrhla som sa nanho ako zmyslov zbavena. Kricala, plakala a kopala som naraz. Proste sa prejavilo moje psychopaticke dvojca. A uz bolo neskoro..

Asi o dalsi rok na to, ma susedia poziadali nech im postrazim dieta. A ked som k nim prisla, na ICH dvore, som nasla MOJU korytnacku. Ibaze oni ju nasli a je ich a nedaju mi ju..

ROZUZLENIE PRIBEHU: zabudla som ju na balkone, spadla zo 4teho poschodia, pes ju nasiel a pobehoval s nou. Nasi ju dali do smetiaka pred domom, a ona zazrakom PREZILA

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu