Tieto krasne mile, lietajuce stvorenia si vybrali zaobet prave nas park. Aby som bola konkretnejsia, tych par stromcekov(max 4), ktore vidim z okna mojej izby. Poviete si ze som kruta a mozno namna zavolate aj "gínpísakov". Ale niekedy mam chut vyliezt na ten najvyssi strom a jednoducho im to metrove "hniezdo"(skor by som to nazvala velkokapacitnym hotelom pre sovy) jednoducho zburala. Bojovala by som s nicivymi(mozno aj masaznymi) ucinkami ich ostrych zobakov. Alebo by mozno zabralo,kebyze ich pozvem na nejaky poriadne velky obed. Neviem.
Pardon Nechala som sa uniest. Pre co sa menej vyznaju v tajuplnych zakutiach tychto zivocichov, obzrejmim:
Neviem sa rozhodnut ci mi viac vadi , ich prenikavy piskot, co ma kazde rano budi uz o 5tej rano. Alebo ich briliantne adrenalinove nalety. Rozbehnu sa rychlostou asi 100km/h. A stale to tak nenapadne zvrtnu pri nasom balkone.
A kedze som v tejto teme tiez takmer nomavic (nastahovali sa tak pred mesiacom), ak niekto viete ci tieto okridlene stvorenia niekedy aj odidu, urcite ma informujte.
Vlejete mi aspon malinku nadej.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
2
zlato moje ten prijimackovy stres v kombinacii s analgetikami z teba robia nebezpecneho agresora voci bezbrannym sovam treba ta zobrat do parady
Napíš svoj komentár
iiiiiiiiiiks iiiiiiiks, jak zmyslov zbavení! a mozes sa proti nim rozbehnut s naberackou? no nie nemozes! lebo ta zapocuju, a zapletu sa ti do vlasov, a ja tam teda letiacu mys mat nechcem.
súcitim s tebou.