občas mám strach sa vôbec zasmiať na plné hrdlo
odviazať sa pri tebe je tak ľahké, až to niekedy nedokážem

v hlbokej podstate ti vlastne neskutočne ďakujem, že ma neľúbiš tak ako by som chcela, ako by si mohol, ako si všetci myslia, ako to vyzerá, ako by si chcel alebo ako by si asi mal

nikdy som si totiž nedokázala vážiť lásku hocijakého muža
vždy som to brala ako také niečo povinné, niečo spontánne, niečo hoc krásne, ale pominuteľné, niečo čo len vlastním a nič viac

áno, myslím si, že láska je hmotná, hoc je to totálne absurdné, ale vylezte mi na hrb

som človek skrývajúci v sebe svojskú inakosť a je mi jedno, čo sa okolo mňa deje
každý si vraj žije svoje, ja si žijem svoje, len diametrálne inak, ako by som chcela a v tom je ten rozdiel

hej a presne, skoro by mi ušla pointa

ide o to, že sme len ľudia
vlastne, sme vôbec ľudia?

už dávno som sa zmierila s tým, že si jediný človek, ktorého tak strašne chcem, si človek, na ktorom som závislá každým dňom viac a viac, každou minútou je mi z tebou lepšie a viem, že aj tebe, ale to nestačí

nikdy ma nebudeš ľúbiť tak ako si to všetci myslia, tak ako to vyzerá, tak ako by som chcela, tak akoby si chcel, tak akoby si mohol alebo tak ako by si asi mal
ale už ani ja

no aj tak budem tvoja
a budeme dve zvieratá
dvaja devianti milujúci vzájomne len svoje prirodzenia a v podstate už nič viac

 Blog
Komentuj
 fotka
depropex  8. 1. 2011 22:30
pekne podané zase v niečom vystihuješ aj mňa
Napíš svoj komentár