Moja drahá a tá najdrahšia sedela vedľa mňa. Nikdy mi netolerovala moje celodenné vychádzky a výstupy do lesa a na hory. Nevedela ma pochopiť. Mala svoj život, ktorý bol úplne iný od toho, ktorý si žijem ja.
Sedela a dudrala. Nič jej nebolo dobré. Vraj ju boleli nohy, ale ja viem, že si to len vymýšľala. Nechcelo sa jej už pokračovať v ceste, chcela ostať tam. Alebo asi by bola najspokojnejšia ak by sme sa okamžite zdvihli a odišli. Asi som ju aj celkom chápal, ale veď ona chcela ísť. Nenútil som ju do toho, nikdy som ju nenútil ísť so mnou niekam do lesa.
Avšak ja viem, chcela mi len urobiť radosť, lebo vedela, že by som bol šťastný ak by sa so mnou šla prejsť, hoc len niekam po blízku a na krátko.
Polovicu svojho srdca som jej daroval už hneď ako som ju poznal. Bez jednej polovice srdca sa ale žiť nedá, a preto mi chýbala na každej jednej prechádzke, ktorú som sám a "polovičný" absolvoval.
Šla so mnou. Srdce bolo celé. Malo by byť asi šťastné, no nebolo. Uvedomil som si, že nestojím o jej večné skuvíňanie a mravčanie. Mal som ju nechať doma, nech si žije to svoje. Nech aspoň pol môjho srdca je v bezpečí.
Miloval som ju tak, ako ešte nikto nikdy. Dal som jej celú svoju lásku. Vždy som pri nej bol, ak jej bolo zle. Ale ona pri mne nedokázala byť, ani keď bolo dobre. A vtedy som si uvedomil, že to takto ďalej nejde.
Zišli sme z lúky. Nikto neprehovoril ani jedno slovíčko. Ak by aj začala rozprávať, neozval by som sa. Nemal som jej už viac čo povedať, i keď slová plné lásky a vyznaní by som z vrecka ťahal ešte celé hodiny. Ale ja som sa musel vzdať lásky. Láska je láska. Ale nie je to všetko.
Nasadli sme do auta. Odviezol som nás domov. Konečne sa jej začali zdvíhať kútiky úst zatiaľ čo mne tvár už úplne skamenela. Vystúpili sme z auta. A ja som povedal konečné slová.
Ďakujem ti za dnešný deň, ale bol náš posledný. Posledný, ktorý sme prežili spolu. Sme protiklady. Protiklady sa priťahujú a ja ťa milujem tak, ako protiklad miluje svoj protiklad. No neviem si s tebou predstaviť zvyšok svojho života a preto s tebou už naďalej byť nemôžem.
Zbohom láska moja.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dadenka
28. 3.marca 2010 22:18
krásne... akoby kúsok s mojho srdca
3
tak to by som nemyslel, že vymyslené, takéto veci sa stávajú dosť často. ja teda osobne by som kvôli prechádzkam v lese nerúcal vzťah, keď to beriem obrazne a odlišné názory v dôležitých otázkach ako sú deti a podobne sú celkom reálne a rozumné argumenty ukončenia vzťahu.
4
tak to nebola skutocna laska,, pekne to je , skoda ze mi to pride take vytrhnute
Napíš svoj komentár