Ahoj, milý denníček, 


inak je to celkom otrava, tváriť sa, že si reálna postava a že sa ti spovedám. Ale tak to robila aj Franková. Alebo aj Jonesová má svoj denník, tak prečo by som bola kreatívna. Elemírovna som len jedna, však tati? 

Dobre, hlúpych úvah asi stačilo, prejdem k veci. V mojej prvej časti som bola hnusná, tak sa teraz pokúsim...túto tradíciu nasledovať. Haha, skoro ste sa nechali nachytať. 




Napríklad, teraz mám čas tu byť, ale aj chcem mať čas tu byť a písať tento zápisok. A uvažoval z vás už niekto o tom, aký je v tom rozdiel? Lebo ja som sa minule zamyslela.  

Koľko krát si do do týždňa povieme, že nemáme čas na toto a na hento. Nemám čas ísť do obchodu, ale za počítačom kľudne potom sedím aj dve hodiny. Nemám čas ísť dnes a vlastne ani zajtra s tebou na kávu - aj keď ma voláš už ôsmy krát. Ale niekomu, kto za to vlastne vôbec nestojí budem rada celé poobedie vypisovať. Nemám čas čítať knihy, nemám čas športovať, nemám čas a nemám čas, zdá sa, že nikdy nemám čas. 

Ale čo, keď ja vlastne iba nechcem mať čas?! 

Čo keď ja iba nechcem mať čas ísť s tebou na kávu, rozprávať sa, čítať tú knihu alebo ísť do fitka? Možno mám inak usporiadané priority. Možno chcem ísť na kávu s niekým iným a možno len chcem mať čas na úplne iné veci.

A preto vravím "nemám čas". Aj keď v skutočnosti iba "nechcem mať čas". 

Odkedy som si to uvedomila, mám menej priateľov ale tým ozajstným sa viac venjjem, hovorím pravdu a zažívam všakovaké prekvapenené reakcie na moju úprimnosť. Mám viac času, ale vlastne, ten som mala vždy, kým som za mojím "nemám čas", myslela "nechcem mať čas". 




Tak všetci, ktorí tak často nemáte čas, poďte so mnou vravieť trochu viac pravdy. A verte, za to sa ospravedlňovať netreba...




S pozdravom 

Ema Elemírovna



 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  16. 10. 2017 16:41
toto na Birdzákov neplatí, oni nemajú kamošov
Napíš svoj komentár