Sedela som doma a nemala čo robiť. Autobus mi mal ísť na tréning o 5 z domu a bolo ešte len pol 4. Nebola som síce naučená a dokonca ani prezlečená do domáceho, ale jednoducho nemala som čo robiť. No dobre mala - učiť sa, sedieť za PC, pozerať telku, jesť, pratať.

Zrazu ma niečo tiklo. Zdvihla som sa zo stoličky. Za 10 minút boli napísané domáce a naučená nemčina. Poupratovala som a zbalila si veci na tréning. Obliekla som sa a šla na autobus o hodinu skôr, čiže o 4.

Smer : Babička..

Raz som prestúpila a bola som za nejakých 25 minút na opačnom konci mesta a prababky. Zvoním, zvoním, zvoním. Nikto neotvára. Zrazu sa z jej okna ukázala malá bledomodrá hlava s nádherným úsmevom a žiarou v očiach. Už mi letel kľúč.

Odomkla som si a vošla dnu do bytovky. Vyšla som hore schodmi, vošla do bytu. Babka si sedela vo svojom kresle uvelebená a bruško sa jej rozlievalo na všetky strany. Takto ju milujem najviac. V starej zástere bez protézy v ústach prikrytá dekou pri zapálených sviečkach na stole pozerala na obrazovku televízora, v ktorom práve šla nejaká telenovela.

Nedáš si kávu moja?
Áno babi dám si.
Tak vieš kde sú veci, urob si.
(Vždy tam prídem, vždy si robím kávu, vždy sama a ešte keď mi výjde voda zalejem babke čaj. ABSOLUTNE mi neprekáža, že ja som na návšteve. Nedovolím babke mi niečo prichystať, chcem sama.)
Áno babi, viem..idem si urobiť, chceš niečo?
Poprosím ťa jeden čaj.
Dobre chvíľku - kričím jej do vedľajšej izby.

Z komory som vybrala naše obľúbené biele chipsy, ktoré potajomky vždy jeme, keď tam prídem. Babka dala na stol ešte aj cukríky a ide sa. Prisadla som si k nej, položila hrnčeky na stôl a začali sme chrúmať.

Pozrela so na babku, vstala z kresla a pobozkala ju na líce. Dala mi bez slova krížik na čelo a ja som si sadla späť.

Vyložila som si nohy na priľahlé kreslo a potom som si uvedomila, čo to robím. Otočila som sa a spýtala sa:
Možem?
odpoveď znela:
Samozrejme dcérka moja, rob si čo chceš.
SI TU DOMA.

Skoro som zaspala. Po hodinke som si uvedomila, že musím ísť na tréning. Zložila som nohy z kresla, pobozkala babku znovu, dostala som krížik na oplátku, ako vždy. Obula som sa a z dverí ešte zakričala.

ĎAKUJEM Babi, onedlho prídem zas.

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  22. 4. 2010 22:37
a k bracekovi?
 fotka
mrnesmely  23. 4. 2010 09:02
hezké, a čo je prosím ťa kýva a krážik?
 fotka
mucinka5999  23. 4. 2010 10:30
velmi pekne
Napíš svoj komentár